Keď spadli Dvojičky, týždeň o tom nevedel. Chatár z Rysov prezradil, čo mu dáva život bez mobilného signálu
Chatár zo Slobodného kráľovstva Rysy, Viktor Beránek, by mohol potraviny na svoju chatu vynášať helikoptérou a ešte by aj ušetril. Namiesto toho ostáva verný nosičstvu a slobode pod nákladom.
Viktor Beránek je vysokohorský nosič a jeden z najznámejších chatárov vo Vysokých Tatrách. Ubehlo už 52 rokov od chvíle, kedy svoj život obetoval tomuto jedinečnému povolaniu.
Mladý rebel s prezývkou Kristus
„Ja som sem prišiel kvôli horám. A nielen pre ich krásu, ale hlavne preto, že som sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím,“ priznal už v minulosti Beránek. Ako povedal len nedávno v prednáške TEDx - najväčšiu rolu v horách preňho zohráva sloboda.
Mladého Viktora Beránka zo školy ho vyhodili, pretože sa odmietol učiť ruštinu a na zošit si ako názov predmetu napísal „Okupantčina". Našiel si prácu kuriča, ale z tej ho vyhodili, keď rok po ruskej invázii červenou farbou pokreslil Tatry sloganom „Rusi-Rusi, to slovo sa mi hnusí". Prácu mu dal až chatár Zbojníckej chaty František Kelle starší, ktorého sa s obavami opýtal, či náhodou nepotrebuje pomoc. „Tu je krošňa, tu je zoznam a ráno pôjdeš do Smokovca. Budem ťa volať Kristus, lebo máš dlhé vlasy,“ spomínal Beránek na moment, kedy netušil, že sa k Tatrám pripúta už celý život.
Prvýkrát niesol 48 kilogram a dostal za ne asi 20 korún. Aj keď to nikdy neplánoval, Mengusovská dolina sa stala jeho domovom. „Hlavný dôvod, že som tu tak dlho vydržal bol ten, že tie hory sú pekné a život v horách je bohatý. Stretávaš sa tu s rôznymi ľuďmi, menia sa tu ročné obdobia,“ vysvetlil Beránek, ktorý si uvedomil lásku k horám vtedy, keď dva roky strávil na vojne. Po večeroch v kasárňach si listoval fotkami Tatier, kde ešte pred pár mesiacmi pracoval ako nosič. „Ty sa tam musíš vrátiť žiť, pretože tam je fantasticky, a tento život tu dole nestojí za nič,“ povedal si vtedy a ten sľub si aj splnil. O desať rokov sa stal chatárom na Chate pod Rysmi, kde ho turisti uvidia ešte aj dnes.
Sloboda pod nákladom
Odvtedy na svojom chrbte odniesol na chatu tisíce kíl materiálu a potravín. Jeho veľkou zásadou je všetko vynášať na chatu výhradne iba na chrbte. „Vrtuľníkom by to vyšlo tiež približne tridsať centov za kilogram, čo sa platí nosičom, tí sa však potrebujú uživiť. Okrem toho stratili by sme kontakt s prírodou, a to už by sme boli čistí biznismeni. To nechcem,“ povedal v dokumentárnom seriáli Sloboda pod nákladom.
Článok pokračuje na druhej strane:
