Attila Végh: Pred zápasom s Vémolom ľudia hovorili, že som pristarý, odpísali ma. Tá radosť, keď som dokázal opak, bola neopísateľná

BRATISLAVA 22. februára - Attila Végh nepochybne patrí medzi špičkových zápasníkov. Dokázal to, aj keď vyhral titul majstra sveta v Bellatore, hoci vtedy väčšina ľudí na Slovensku ešte ani nevedela, čo je vlastne MMA. Po jeho víťaznej sérii síce nasledovali prehry, ale on to nikdy nevzdal. Neskôr prišiel zápas storočia s Karlosom Vémolom, kedy naozaj len málokto veril tomu, že práve Attila vyjde zo zápasu ako víťaz. Každý skôr predpokladal, že vyhrá jeho súper. Attila však všetkým ukázal, čo v sebe má. Dnes je už hrdým oteckom a svoj čas venuje rodine a svojim zverencom. Hoci by mu sláva mohla stúpnuť do hlavy, Attila zostal pokorný a typický je pre neho aj vždy prítomný úsmev na tvári. V rozhovore nám porozprával aj o jeho ceste k úspechu, ktorá nebola vždy úplne jednoduchá. 

„Keď som začal zápasiť, bol som veľmi mladý. Mal som len 5 rokov, keď ma rodičia zapísali na zápasenie do Gabčíkova, lebo vtedy to tam bolo populárne. Ako detský zápasník som nebol veľmi šikovný, bol som ale stále usmiaty, aj keď troška pri sebe,“ rozpráva Attila o svojich začiatkoch.

Po bojových športoch sa venoval aj stolnému tenisu

Aj keď mal začiatky ťažšie a nevyhrával každý zápas, nikdy to nevzdával. Skôr to vnímal ako ponaučenie a vedel, že sa musí posunúť ďalej. Po 9 rokoch zavesil zápasenie na klinec a vyskúšal aj iné športy ako napr. futbal, stolný tenis, alebo basketbal. Najviac ho oslovil stolný tenis, kde hral v druhej lige za dorastencov, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrá skúsenosť, kvôli vycibreniu reflexov.

Jeho najväčšou motiváciou bolo, aby získal čo najviac víťazných pohárov

V 14-tich rokoch sa Attila rozhodol venovať kempo karate. „To je bojový šport, ktorý sa veľmi podobá bojovému umeniu MMA. Keď som ho začal robiť, uvedomil som si, že vďaka mojim skúsenostiam z detstva som dokázal každého súpera poraziť,“ vysvetľuje bojovník. A hoci ako detský bojovník nebol až taký úspešný, neskôr prišla jeho chvíľa. V momente, keď vyhral svoju prvú súťaž a získal pohár, prebudilo to v ňom túžbu vyhrávať a byť najlepším. „Každý víkend som chodil na súťaže, otec ma podporoval a natáčal na súťažiach. Mojou najväčšou motiváciou bolo, aby som doniesol domov čo najviac pohárov,“ hovorí Attila.

V kempo karate získal titul majster sveta, majster Európy a 14-násobný titul majstra v Maďarsku

Kempo karate sa Attila venoval 7 rokov a vyťažil z toho maximum. Stal sa majstrom sveta, majstrom Európy a 14-násobným majstrom Maďarska. Prišiel rok 2008 a on sa dozvedel, čo je vlastne MMA za šport. „Tento šport bol veľmi blízky tomu, čo som robil aj ja. Jeden kamarát z Maďarska mi hovoril, že bude robiť takú amatérsku akciu, že či by som to nevyskúšal. Tak som súhlasil. Nemal som predsa čo stratiť. Môj prvý MMA zápas v Maďarsku, v telocvični, kde bolo 50 ľudí, som vyhral za minútu,“ prezradil Attila. Tak sa z víťazstva tešil, až si povedal, že to je ten šport, ktorému sa chce ďalej venovať.

Attila vyhrával jeden zápas za druhým a zrazu sa ocitol medzi najlepšími bojovníkmi

V roku 2009 sa Attila stretol s trénerom Iľjom Škondričom, ktorý v ňom videl veľký talent. Vyhrával jeden zápas za druhým a každú jednu ponuku na zápas prijal, aby sa zlepšoval. „Nikdy som sa nepýtal, s kým budem zápasiť a čo dostanem za zápas. Proste som mal chuť stále zápasiť,“ vysvetľuje. Prvý rok mal dokopy 12 zápasov a druhý už 13. Zažil aj taký mesiac, kedy mal každý týždeň jeden zápas. V dnešnej dobe to znie až neuveriteľne.

„Ako som porážal súperov, tak si ma všimli aj v Amerike. Môj tréner Iľja mi vybavil cez manažéra, aby som si vyskúšal zápas Bellator, čo je druhá najväčšia organizácia na svete po UFC. Podpísal som kontrakt a išiel som do Ameriky. A pritom som vôbec neovládal angličtinu,“ spomína zápasník. Vykročiť takto do neznáma bola pre neho obrovská výzva. Keď prvýkrát vstúpil do miestnosti, kde sa stretol so zápasníkmi, ktorých videl predtým len v televízii, nechcel veriť vlastným očiam. „Podávali mi ruky a hneď po prvom dni som sa cítil, ako keby sme boli rodina. Bolo to pre mňa veľmi vzácne. Po mesiaci neustáleho trénovania som mal prvý zápas, pred ktorým za mnou prišiel najväčší tréner v American Top tíme a povedal mi, že raz budem majstrom sveta,“ vysvetľuje Attila. Slová trénera ho v tom čase naozaj veľmi dojali.

Na Slovensku sme ešte ani nevedeli, čo je MMA a Attila už bol majstrom sveta

Attilovi sa tak darilo, že všetky zápasy v Bellatore vyhral a išiel bojovať o titul majster sveta proti Christianovi M’Pumbovi, ktorý bol vtedy najväčším šampiónom. „Zápas som vyhral na body, a tým som sa stal šampiónom Bellatoru v roku 2013. Vtedy u nás ani nevedeli, čo je to MMA a ja som už bol majster sveta druhej najväčšej organizácie,“ hovorí zápasník.

Po Bellatore mu prišla jedna ponuka na zápas, ktorý ale prehral a stratil víťazný opasok. Nasledovali 4 veľké zápasy, ktoré opäť prehral. „Hovoril som si, čo so mnou už bude, bol som majster sveta a zrazu neviem vyhrať.“ Neskôr podpísal zmluvu s Oktagonom a po 6-tich rokoch sa vrátil na domácu pôdu. Prehra už neprichádzala do úvahy, preto dal opäť všetko do prípravy. „Týždeň pred zápasom som dostal zápal stredného ucha. Dostal som antibiotiká. Mal som za súpera Íra z tímu Conora McGregora. Mal som s ním zápas na 3x5 minút a vyhral som na body. Strašne som sa z toho tešil a zase som mal chuť zápasiť,“ spomína Attila.

Pred zápasom storočia prehral a nik neveril, že nad Karlosom Vémolom môže zvíťaziť

Po tomto zápase čakala Attilu víťazná séria. Pred zápasom storočia ale prehral so súperom Virgilom Zwickerom z Ameriky. KO dostal hneď v prvom kole. „Veľa ľudí ma vtedy odpísalo. Hovorili, že už som starý, nech robím radšej trénera. Ja som ich ale nepočúval a vedel som, že musím v sebe opäť zapáliť ten oheň.“ Attilu podporoval veľmi silný tím, hlavný tréner Iľja Škondrič, Matúš Mečár a Edo Gerek. Mal aj mentálneho kouča a odborníka na stravu. Štyri mesiace nemal pri sebe ani telefón, venoval sa výlučne tréningom a strave.

„Tréning bol brutálne náročný. Po každom tréningu som bol úplne zdeprimovaný a unavený. Ani raz som nebol s mojím výkonom spokojný. Štyri mesiace som zažíval peklo. K tomu som mal doma tehotnú manželku, ktorá pri mne stála a dodávala mi energiu,“ spomína Attila na mesiace pred najdôležitejším zápasom v jeho kariére. Hoci verejnosť vsádzala na Karlosa, Attila ukázal, aký je bojovník a za 2 minúty zložil Vémolu na zem. Radosť, ktorá potom prišla, bola neopísateľná.

„Bol to pre mňa asi najvzácnejší úspech, ktorý som kedy zažil. Nebol to väčší úspech ako víťazstvo v Bellatore, ale emočne som to prežíval omnoho viac. A teraz chcem mať trošku pokoj, venovať sa mojej rodine, malému synovi Attilkovi a mojim zverencom z Oktagonu,“ rozpráva Attila.