Udalosť, ktorá zmenila, ako svet vnímal Slovensko. Od SNP uplynulo 76 rokov

Banská Bystrica/Bratislava 27. augusta (TASR) – Slovenské národné povstanie (SNP) bolo jedným z najväčších protifašistických povstaní v Európe. Národ v srdci Európy zdvihol zbraň proti okupantom a začal písať jednu z najvýznamnejších kapitol moderných slovenských dejín. V septembri 1992 vyhlásila Slovenská národná rada (SNR) 29. august za štátny sviatok Slovenskej republiky.

„Politický význam Slovenského národného povstania je nesporný. Povstanie nás vyviedlo z chomúta pronacistickej kolaborácie a rehabilitovalo slovenský národ, ktorý jasne dokázal, že politika ľudákov nie je politikou národa, ale úzkej vládnucej špičky. Prihlásenie sa k princípom slobody a demokracie je v súlade s dnešnými časmi a so súčasnou politickou orientáciou Slovenskej republiky,“ povedal pre TASR riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Prvé boje prepukli 29. augusta

Prvé boje SNP prepukli 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred blížiacimi sa nemeckými jednotkami.

Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou takmer 20 000 štvorcových kilometrov, kde žilo približne 1,7 milióna obyvateľov.

Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku, a preto velenie rozhodlo o prechode povstalcov do hôr a pokračovaní v odpore partizánskym spôsobom boja.

Bránenie sa nemeckej presile

Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60 000 vojakov a 18 000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci viac ako 30 národov a národností štyroch kontinentov. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam zaraďujú povstanie k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.