Vladimír Strmeň zažil SNP v prvej línii. Dnes má silný odkaz pre Slovensko
Nevynechal žiadne oslavy SNP, vždy počas nich sedí v prvých radoch.
Banská Bystrica 29. augusta (TASR) – Nikdy nevynechal žiadne oslavy SNP a vždy počas nich sedí v prvých radoch. Reč je o pánovi Vladimírovi Strmeňovi, ktorý v týchto dňoch oslávil 92 rokov a patrí medzi posledných žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania (SNP). Zúčastnil sa, samozrejme, aj osláv 76. výročia SNP.
Ako uviedol minulý rok pre TASR, oslavy u neho oživujú spomienky na Povstanie. „Veď to bola úžasná doba, keď Slobodný vysielač, Banská Bystrica oznámil celému svetu, že slovenský národ so zbraňou v ruke povstal proti nenávidenému nepriateľovi – fašizmu,“ vyznal sa pán Strmeň.
Niečo dobré pre národ
Veterán vysvetľuje, že do zákopov a na bojiská šli s nadšením, aby vykonali niečo dobré pre národ: „SNP je svetlá kapitola našich dejín, veď sme sa zaradili medzi víťazné národy druhej svetovej vojny. SNP jej koniec urýchlilo."
Cez Povstanie bol u partizánskej jednotky na Španej Doline, kde ich bolo okolo 200. Boli nasadení na bojiská pri Kremnici, ale najviac v Turci. „Nastúpil som na vojenskú školu k armádnej banskobystrickej kapele. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bol som nútený školu prerušiť a pripojiť sa k partizánom. Bojoval som neďaleko svojho rodiska, kde som bol ťažko ranený," uviedol v rozhovore pre portál BBonline.sk.
Ťažké chvíle v zákopoch
„Ak niekto povie, že nám bolo dobre, tak to nie je pravda, zažili sme veľa útrap. Stravu, vodu a muníciu nám mohli prisúvať len v noci a preto sme jej mali nedostatok. Velitelia nám kázali strieľať len krátkymi dávkami, čo sa však nedalo,“ zaspomínal si na chvíle strávené v bojoch.
Jeden z najťažších okamihov zažil podľa vlastných slov v októbri 1944, kedy bol počas boja ranený a črepiny ho zasiahli do ruky a chrbta. „Mal som šťastie, že ma hneď ešte pod paľbou zobrali na obväzište. Tam bola náhodou sanitka, ktorá nás doviezla do Banskej Bystrice, kde ma operovali,“ priblížil s tým, že do nemocnice vtedy privážali obrovské množstvo ranených. „Operačná sála šla na tri zmeny. Pod jej oknom bola veľká kopa odoperovaných rúk a nôh, vo veľkej kaluži krvi. Bolo hrozné vidieť to,“ dodal.
Dostal sa až do oslobodenej Banskej Bystrice
Vladimír Strmeň neskôr prešiel Horehroním cez Vernár do Popradu, kde bola jeho jednotka pričlenená k ôsmemu zboru armádneho generála Ludvíka Svobodu, uvádza portál BBonline.sk. Aj napriek nasadeniu v prvých líniách sa mu napokon podarilo dostať až späť do oslobodenej Banskej Bystrice.
Ako tvrdí, o tomto neľahkom období beseduje s mladými ľuďmi, aby si vážili, že už 76 rokov žijeme v mieri. „Kto nezažil krutosť vojny, berie tieto skutočnosti ako samozrejmosť," hovorí a dodáva, že navštevuje základné a stredné školy, kde prednáša o 2. svetovej vojne, SNP a oslobodení Slovenska.
Vladimíra Strmeňa vo svojom prejave zmienila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Spomenula, že jej raz na otázku, čo považuje v živote za najdôležitejšie, povedal: „Ja sa vždy dívam dopredu. Nikdy nie nazad, lebo to čo bolo sa už nedá napraviť. Vždy treba ísť s úsmevom dopredu a vždy s nádejou, že môžem niekomu pomôcť, alebo urobiť to, z čoho bude mať radosť.“
