Slováci sa spojili: Tradícia kyjatických hračiek vďaka ním bude žiť aj naďalej
Za vyzbierané peniaze môže na Gemeri pretrvávať unikátne remeslo.
KYJATICE 24. júna - V dedinke, ktorá je síce malá počtom svojich obyvateľov, no bohatá na počet svojich kultúrnych pamiatok, obnovia starú školu majstra hračiek. To všetko vďaka štedrým ľuďom, ktorí už za pár hodín vyzbierali viac ako sedemnásť tisíc eur, čo je viac, ako bol pôvodný cieľ. O iniciatíve informoval projekt Čierne diery.
V čase publikovania článku projekt získal sumu 21 700 eur. „K bývalej škole chceme znovu pristaviť pôvodnú verandu, ktorá bude slúžiť na výrobu hračiek, prezentáciu skoro zaniknutého remesla a ako zázemie susedného kostola Gotickej cesty,” píšu o projekte autori.
Hračky vyrobené na Gemeri
Remeselník Ladislav Hedvigi sa rozhodol ostať vo svojom rodnom kraji a nájsť miesto pre svoju vášeň - kyjatické hračky. Ešte počas minulého roka sa majster zamiloval do budovy bývalej dedinskej školy so schátranou presklenou verandou. Práve v nej by mala vzniknúť vynovená dielňa a priestor na workshopy.
„V skoro dvestoročnej škole by som chcel postupne vytvoriť priestor pre živú expozíciu hračiek, kde by si ich deti mohli vyskúšať a tiež spoznať, v akom prostredí sa učilo kedysi,” povedal o svojich plánoch hračkár. V dnes chátrajúcej budove by mala vzniknúť aj dielnička pre kyjatické hračky a iné tradičné remeslá. Dielňa by mala sídliť v priestore verandy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť budovy školy, no v súčasnosti je v zdevastovanom stave.
Cieľom projektu je obnoviť pôvodne celopresklenú drevenú verandu tradičnými technikami a v priestore verandy urobiť miesto pre dočasné výstavy a ukážky výroby kyjatických hračiek. Vyše 150-ročná evanjelická jednotriedka, ktorá si pamätá aj Pavla Dobšinského, by tak mohla vďaka hračkám znova ožiť. Postarané by bolo aj o otváranie blízkeho gotického kostolíka, ktorý je nominovaný na zápis do Európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kyjatické hračky
V minulosti starí majstri tvorili hračky popri výrobe stoličiek, stolov alebo skríň na obilie, ktoré prevážali do ďalekých krajín. Pre deti začali vyrábať zmenšené verzie nábytku, ktoré zdobili typickým ornamentom, vytvoreným s pomocou špeciálneho kružidla.
Hračky dokázali aj zafarbiť, a to vďaka prírodným moridlám v hnedej, červenej, modrej aj žltej farbe. Medzi typické hračky patrí napríklad koník alebo kohútik na podložke s kolieskami, fúrik, kolíska, alebo postieľka.
Takmer mŕtve remeslo
Ak by nebolo Ladislava Hedvigiho, je možné, že remeslo kyjatických hračiek by v dnešnej dobe neprežilo. To sa stalo aj po druhej svetovej vojne, keď toto umenie zachránil Anton Oboň, ktorý v roku 1969 zhotovil prvú kolekciu kyjatických hračiek. Doteraz najznámejším majstrom bol Rudolf Stehlík, ktorý hračky vyrábal do roku 2010. V remesle dnes pokračuje Ladislav Hedvigi, ktorý sa pri výrobe drží starých technologických postupov a modernejšieho ducha.
Autori zbierky veria, že sa im podarí rekonštrukciu verandy zrealizovať ešte v tomto roku. Ak vám osud tohto krásneho remesla nie je ľahostajný, projekt môžete podporiť na Startlabe.
