Slovenskom sa šíri výzva: Nenechajme deti pre pandémiu prepadnúť! Môže to mať veľké dôsledky

BRATISLAVA 25. júna – Kvôli pandémii mali desaťtisíce žiakov na Slovensku zhoršený prístup k vzdelávaniu. Nie každý z nich mal doma počítač, vďaka ktorému by sa mohol pripojiť na dištančné vzdelávanie a niektoré deti na domáce vyučovania nemali v domácnosti priestor. Učitelia, psychológovia a neziskové organizácie sa preto spojili a od ministerstva školstva žiadajú, aby deti v tomto školskom roku nemohli prepadnúť.

„Opakovanie ročníka nie je účinným nástrojom na podporu žiakov a môže mať negatívny dopad na ich budúci život,“ píšu vo výzve. Podľa ich slov vzdelávania na diaľku nebolo plnohodnotnou náhradou bežného vyučovania a podporné opatrenia pre žiakov zasiahli len malú časť z nich. Namiesto opakovania ročníka treba podľa nich žiakom poskytnúť účinnú dodatočnú podporu.

Deti za to nemohli

Podľa odhadu Inštitútu vzdelávacej politiky na základe údajov z jednotlivých škôl sa na jar 2020 nemuselo zapojiť do dištančného vzdelávania 38 000 žiakov základných škôl a prostredníctvom internetu sa nemuselo vzdelávať 106 000 žiakov základných škôl. Značná časť detí a mladých ľudí sa musela vzdelávať prostredníctvom papierových zadaní,s ktorými im často nemal kto pomôcť.

„Za toto konanie by nemali niesť zodpovednosť dotknutí žiaci,“ pokračujú autori výzvy. Síce ide o štatistiky z minulého školského rok, no odborníci sa nazdávajú, že čísla sa odvtedy výrazne nezmenili. Negatívny dopad na zapájanie sa žiakov do dištančného vzdelávania alebo na ich vzdelávacie výsledky mohol mať aj zhoršený psychický stav detí v dôsledku ich sociálnej izolácie.

A čo chudobné rodiny?

Samotní učitelia uviedli, že dištančné vzdelávanie je menej efektívne v porovnaní s bežnou prezenčnou výukou. „Situácia na Slovensku môže byť o to zložitejšia, že podľa údajov UNESCO boli naše školy, najmä druhý stupeň základných škôl a stredné školy, v porovnaní s ostatnými krajinami Európy zatvorené relatívne dlhšie,“uvádzajú. Zvlášť negatívny dopad bude mať táto situácia na žiakov s horším sociálno-ekonomickým zázemím.

Tie totiž nemali rovnocenný prístup k online výučbe a vo väčšej miere sa museli spoľahnúť na seba alebo na pomoc zo strany rodičov či iných členov domácnosti. Už pred pandémiou Slovensko patrilo medzi krajiny, kde sociálno-ekonomické zázemie žiakov malo silný vplyv na ich vzdelávacie výsledky. „Možno predpokladať, že vzdelávacie rozdiely medzi žiakmi z rozličných sociálno-ekonomických prostredí v dôsledku pandémie vzrastú,“ dodávajú organizátori petície.

Prepadnú bez pádneho dôvodu

Podľa školského zákona žiak opakuje ročník, ak mal na konci druhého polroka z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov známku 5, teda nedostatočný alebo ak mal známku 5 z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške. Zákon taktiež hovorí, že ak žiak nesplnil požiadavky učiteľa zo subjektívnych príčin, spĺňa tak prvú podmienku toho, aby prepadol.

„Domnievame sa, že termín subjektívne príčiny nie je dostatočne dobre definovaný a umožňuje pomerne širokú interpretáciu. Okrem toho školy nemajú k dispozícii nástroje na objektívne vyhodnotenie príčin nedostatočnej účasti žiaka na dištančnom vzdelávaní,“ vysvetľujú nahnevaní odborníci. V tomto prípade hrozí, že známku 5 dostanú deti aj v neodôvodnených prípadoch. To znamená, že hoci svoje výsledky žiaci nemohli ovplyvniť, aj ak prepadnú.

Bez pocitu zlyhania

Ministerstvo školstva nebráni ani tomu, aby žiaci, ktorí nemali prístup k vzdelávaniu prepadli po neúspešnom vykonaní komisionálnej skúšky. Výsledkom komisionálnej skúšky tak môže byť nasledujúce slovné hodnotenie: „Úroveň dosiahnutých vedomostí a schopností žiaka nedosahuje jeho možnosti a predpoklady, s celkovým hodnotením komisionálnej skúšky – neprospel.“ V takom prípade musí žiak opakovať ročník.

Iniciátori výzvy navrhujú, aby štát prestal podporovať prepadávanie detí na školách, ale venoval sa podpornému systému, ktorý v deťoch nevyvolá pocit zlyhania. „Súčasne by sa mal upraviť obsah vzdelávania tak, aby sa identifikovali kľúčové vedomosti a zručnosti potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie a život – žiaci by mali mať možnosť osvojiť si ich počas dlhšieho obdobia ako jeden školský rok,“ dodávajú na záver.