Chcú férové podmienky pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku: Pracujú za minimálnu mzdu a bez prestávky

RAKÚSKO 8. júna - Ľudia poskytujúci 24-hodinovú starostlivosť vykonávajú dôležitú prácu, ktorá je nenahraditeľná pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Ľuďom, ktorí sa už o seba nedokážu sami postarať, poskytujú nepretržitú opateru a nesú obrovskú zodpovednosť za ich zdravie a život. Napriek tomu, že ich práca je pre spoločnosť nenahraditeľná, opatrovateľky a opatrovatelia často pracujú v neistých, nespravodlivých a stresujúcich podmienkach. Na to všetko poukazuje Amnesty International, ktorá vytvorila petíciu, aby Rakúsko zaviedlo také legislatívne normy, ktoré opatrovateľom z celej Európy zabezpečia vhodné pracovné podmienky.

„Psychická a fyzická náročnosť práce opatrovateliek a opatrovateľov, ktoré a ktorí poskytujú 24-hodinovú starostlivosť, je málokedy zohľadnená v pracovných podmienkach alebo výške mzdy, ktorú dostávajú. Mnohí z nich sú ohodnotení pod úrovňou minimálnej mzdy, pracujú na neprimerane dlhé zmeny a zažívajú diskrimináciu a obťažovanie na pracovisku. Práva ľudí, ktorí poskytujú 24-hodinovú opateru, v Rakúsku nepodliehajú takmer žiadnej právnej ochrane a to má za následok vážne a systematické porušovanie ich základných práv,“ píše sa v iniciatíve, ktorá žiada pre opatrovateľky a opatrovateľov spravodlivé podmienky.

Prestávky len na papieri

Napriek tomu, že majú v praxi pri vykonávaní svojej práce minimum voľnosti a samostatnosti, až 98 % opatrovateliek a opatrovateľov v Rakúsku pracuje pod štatútom samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto situácia pre nich predstavuje množstvo problémov. Nevzťahuje sa na nich legislatíva o minimálnej mzde, nemajú garantované prestávky v práci, maximálnu pracovnú dobu, čerpanie dovolenky ani nárok na náhradu príjmu počas práceneschopnosti.

Opatrovateľky a opatrovatelia majú nárok na pracovné prestávky často len na papieri a mnohé z nich sú v pracovnej pohotovosti na telefóne aj počas noci. V prípade práceneschopnosti znášajú náklady s tým spojené sami, pretože nárok na nemocenskú dávku majú až od 42. dňa. Mnohí opatrovatelia a opatrovateľky zároveň nemajú dostatok informácií o svojich právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby.

V dôsledku toho sú často nedostatočne zabezpečení pre prípad straty zamestnania, alebo choroby, a v najhoršom prípade im hrozí aj zadlženie. „V podstate len chceme niektoré práva. Mali by sa kontrolovať aj naše pracovné podmienky. Keď nastúpite do práce, nájdete tam niečo iné, než uvádza zmluva. Spraviť si prestávku alebo sa vyspať je ťažké. Často sme zavalené prácou nad rámec zmluvy,“ povedala Hilda, opatrovateľka z Rumunska pracujúca v Rakúsku.

Kvôli pandémie nemohli odísť domov

Neisté postavenie opatrovateliek pracujúcich v rakúskych domácnostiach ešte zhoršila pandémia COVID-19. Zvlášť zviditeľnila bezútešné pracovné podmienky tých, ktoré za prácou dochádzajú zo zahraničia. Tie si totiž boli nútené počas prvých mesiacov pandémie predĺžiť svoje pracovné zmeny v Rakúsku, aby nenastal výpadok v poskytovaní starostlivosti starším ľuďom ani po uzatvorení hraníc. Mnohé opatrovateľky, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, hovorili o tom, že kvôli pandémii sa ocitli v 24-hodinových službách sedem dní v týždni, bez primeranej ochrany pred nadmerne predĺženým pracovným časom či pred odopieraním práva na pravidelné prestávky na odpočinok.

Amnesty International sa rozhodla osobitne preskúmať situáciu opatrovateliek a opatrovateľov v domácnostiach v Rakúsku a ochranu ich ľudských práv na základe konkrétnych problémov týchto pracujúcich v súvislosti s pandémiou COVID-19. Viac ako 92 % pracujúcich v domácej starostlivosti v Rakúsku tvoria ženy. Viac ako 98 % z nich cestuje za prácou z krajín strednej a východnej Európy, najmä z Rumunska a Slovenska. Do Rakúska zvyknú dochádzať na dvoj alebo štvortýždňové zmeny, po ktorých sa na obdobie voľna vracajú do krajín pôvodu. Obmedzenia cezhraničného pohybu osôb počas pandémie preto mimoriadne negatívne zasiahli práve opatrovateľky pracujúce v rakúskych domácnostiach.

Zarobia menej ako Rakúšanky

„Poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti starším ľuďom je veľmi feminizované povolanie, v dôsledku čoho je podhodnotené i spoločensky nedocenené. Rakúsko patrí k európskym krajinám s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. V roku 2019 dosahoval 19 %. Pre ženy, ktoré za prácou v tomto odvetví dochádzajú zo zahraničia, je rozdiel ešte väčší a ich platy často nedosahujú úroveň minimálnej mzdy. Platové ohodnotenie pracujúcich zo zahraničia je v Rakúsku približne o 25 % nižšie ako ohodnotenie pracujúcich s rakúskym občianstvom. Práca žien zo zahraničia je ohodnotená až o 26,8 % horšie ako práca rakúskych občianok,“ vysvetľujú vo výskumnej správe.

Amnesty International vyzýva rakúsky parlament a vládu, aby zabezpečili, že si všetky opatrovateľky a opatrovatelia budú môcť uplatňovať právo na spravodlivé odmeňovanie, právo na priaznivé a spravodlivé pracovné podmienky a právo na sociálne zabezpečenie bez akejkoľvek diskriminácie. Základnou požiadavkou petície je rozšíriť záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času na všetky opatrovateľky a opatrovateľov v domácnostiach. Organizácia taktiež žiada, aby rakúska vláda prizvala do procesu tvorby reforiem aj samotné opatrovateľky, ktoré najlepšie dokážu opísať to, čo ich pri práci trápi.