Pred 80 rokmi vydal Slovenský štát Židovský kódex. Nemohli sme nič, nakoniec ani žiť, spomínajú preživší
Zákon schválený slovenskou vládou bol jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v celej Európe.
Pod číslom 198/1941 vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až k deportáciám Židov do koncentračných táborov.
Nesmeli nič
„Bola to doba, keď sa rozhodlo, že sú v tomto štáte ľudia druhej kategórie, ktorí nemajú právo žiť. Bolo to nariadenie vlády č. 198/1941, takzvaný Židovský kódex, podľa ktorého židia nesmeli bývať na ulici, ktorá sa volala po slovenských štátnikoch, nesmeli ísť do kina, nesmeli chodiť do parku, nesmeli ísť do kaviarne, nesmeli rozprávať nemecky, nesmeli chodiť do školy... a nakoniec, nesmeli na Slovensku vôbec žiť,“ prezradila pamätníčka Eva Monsáková pre Pamäť národa.
Od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe uplynie dnes 9. septembra 80 rokov. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, kedy si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Žlté hviezdy a arizácia
Hlavným iniciátorom Židovského kódexu bola vláda, pretože išlo o vládne nariadenie s mocou zákona. Inšpiráciu čerpali z nemeckých Norimberských zákonov. „Môžeme povedať, že iniciátorom protižidovskej politiky bol celý aparát slovenského štátu, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Čiže nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy, regionálni politici, rôzne inštitúcie, či dobová tlač,“ prezradil vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
