Prežil pád zo štítu a rozhodol sa, že bude záchranárom. Z milovaných Tatier ho nakoniec vyhnali komunisti
Alexander Luczy, Šaňko či Šanika, ako ho prezývajú priatelia, pre Dobré noviny prezradil neuveriteľné zážitky z hôr aj zo záchranárskych akcií a porozprával aj o tom, ako ho bývalý režim prinútil vymeniť Vysoké Tatry za švajčiarske Alpy.
Keď sa stretli Šaňkovi rodičia, jeho otec bol vášnivým horolezcom a priekopníkom skialpinizmu a do turistiky sa vďaka tomu zamilovala aj jeho mamička. Práve tam sa začal písať osud dnes už 82-ročného Šaňka, Alexandra Luczyho, horolezca, bývalého dobrovoľného záchranára horskej služby vo Vysokých Tatrách, ktorý prežil takmer smrteľný pád z Kežmarského štítu.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=2609719515714171&set=a.2609719139047542
Šanika, ako ho volajú známi, prežil druhú svetovú vojnu i komunistický režim, ktorý ho ale nakoniec vyhnal z milovaných Tatier do Švajčiarska. Ako persona non grata, nežiadúceho jedinca, ho príslušníci Štátnej bezpečnostnej služby evidovali celých dvadsať rokov, počas ktorých nevidel svoju rodinu ani svoje rodné hory.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=4820236241329143&set=a.638649359487873
Láska k horám i taverne
Na svoju prvú túru si Šanika aj dnes pamätá veľmi dobre. „Boli sme s otcom, mamou, bratom i rodinnými priateľmi na vrchole Rysov. Ja som mal vtedy desať rokov a vďaka môjmu otcovi, ktorý bol amatérskym fotografom, mám doteraz zachované fotografie,“ spomínal Šanika, ktorý si prvú túru zapamätal ešte kvôli jednej osobe. Bola ňou pani Vrabcová, ktorú stretol neľahký osud. Komunisti ju neprávom obvinili zo špionáže a popravili ju na šibenici. Desaťročný Šanika vtedy ani len netušil, že o niekoľko rokov komunisti silno ovplyvnia aj jeho vlastný život.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2408300332522758&set=t.100000284457994&type=3
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=4330750743611031&set=a.638649359487873
Medzi tým však Alexander úplne podľahol čaru Vysokých Tatier, v ktorých trávil čoraz viac času. Vďaka skupine popradských turistov sa dostal ku skialpinizmu, ktorý v tej dobe nazývali lyžiarskou turistikou. Aj samotné Tatry v tej dobe boli celkom iné.
„Tie spomienky síce časom zblednú, ale viac ako na samotné hory si pamätám na tavernu v Starom Smokovci, ľudovú krčmu, kam sme chodili na pivo vždy po každom výlete. Horám sme boli verní, no tej taverne o niečo viac,“ spomínal s úsmevom na tvári. Keď sa vrátil do taverny po páde Železnej opony, nič už nebol také, ako vtedy. Ocitol sa medzi cudzincami, v ktorých obsluhovali čašníci v bielych rukavičkách. Dnes namiesto taverny v Starom Smokovci stojí prominentná kaviareň známej banky.
