Prežil pád zo štítu a rozhodol sa, že bude záchranárom. Z milovaných Tatier ho nakoniec vyhnali komunisti

Z Kežmarského štítu letel ako vták

S lezením po skalách začal ako 16-ročný a odvtedy absolvoval stovky výstupov. Jeden z nich ho však takmer pripravil o život. Koncom augusta 1959 liezol s kamarátom Rudom na Kežmarský štít. „Neboli sme naviazaní, lano bolo na vrchole a slúžilo nám ako podložka na sedenie. To bol posledný okamih, kedy by sa bolo dalo ešte otočiť koleso osudu v môj prospech. Ale nestalo sa,“ opisoval osudný deň.

Zrazu sa ocitol vo vzduchu. Mal pocit, že letí ako vták. Po niekoľko metrovom páde sa nad ním skláňal priateľ Rudo, ktorý si uvedomoval, aká vážna je situácia. „Ukazovákom pravej ruky si prejdem po zuboch. Zázrak, ani jeden nie je vybitý. Som šťastný, nerozbil som si držku. O zvyšok sa nestarám,“ opisoval situáciu vo svojej knihe.

Prvá akcia v záchrannej službe

Zatiaľ čo Šanika bol rád, že má všetky zuby, záchranári horskej služby mali čo robiť, aby ho v noci z Kežmarského štítu zniesli do nemocnice. „Na ďalší deň o tom písali aj v popradských novinách. Vraj to bola najťažšia záchranná akcia toho leta,“ spomínal Alexander, ktorý sa z vďačnosti k záchranárom sám stal dobrovoľníkom horskej záchrannej služby.

Na svoju prvú záchrannú akciu nikdy nezabudne. „Nebola to záchrana, ale znášanie mŕtvoly. Išli sme do Tichej doliny, kde v zime jednu dámu zabila lavína,“ povedal. Telo ženy našiel miestny horár v doline až v júli, keď sa roztopil všetok sneh. „Vedúci akcie Palo Vávro mne a ešte jednému kolegovi povedal, aby sme mŕtvolu zabalili do vreca, no nemali sme ani žiadne rukavice ani iné ochranné prostriedky. Vávro ma chcel jednoducho otestovať,“ spomínal dnes už s úsmevom.

Po Alexandrovom rozprávaní s ironickým humorom ma vôbec neprekvapilo pokračovanie už i tak bizarného príbehu. „Zrazu sa hlava tej mŕtvoly uvoľnila a začala sa kotúľať dole kopcom. Zastavila sa asi po dvadsiatich metroch. Vávro po mne skríkol, nech idem po tú lebku. Keď som ju len tak tak doniesol ku zvyšku tela, povedal mi: „Ty si skvelý záchranár, vôbec si sa tu ’neposral’.“ To bola jeho skúša, ja som prešiel a bol som záchranárom,“ ukončil so smiechom.