Plytvaniu a vyhadzovaniu zabránime aj správnym skladovaním potravín. Takto vám vydržia čo najdlhšie

Keď v tomto momente nazriete do svojej chladničky, koľko v nej nájdete nespotrebovaných či pokazených potravín? Smotanu či otvorené mlieko po dátume spotreby, prípadne zvyšky jedla, ktoré ste už nestíhali zamraziť? Nedávne výskumy potvrdili, že vyhadzovanie potravín spôsobuje celosvetovo takmer 10 % všetkých emisií skleníkových plynov. To je dvakrát viac, ako vyprodukujú ročne všetky autá jazdiace po cestách v Európe a USA. Ak sa plytvanie potravinami nezníži a človek rýchlo nezmení svoje správanie, do roku 2030 sa potravinový dodávateľský reťazec stane najväčším zdrojom globálnych emisií a bude generovať viac emisií ako letecký priemysel.

Tesco lídrom v boji proti vyhadzovaniu potravín

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že každý rok sa v potravinárskom odvetví vyhodí 1,3 miliardy ton. K tomu prirátajme ďalších 1,2 miliardy ton potravinových strát a odpadu, ktorý podľa WWF vznikne na farmách. Spočítané, podčiarknuté, prídeme k cifre, ktorá vyráža dych. Vo svete sa nezje zhruba 40 percent vyrobených potravín. To je nielen sociálna tragédia, ale aj rana priamo do tváre životnému prostrediu. 

Aktérom, ktorý môže veľa zmeniť, sú práve potravinové reťazce. Celospoločenský rozmer plytvania jedlom vníma už od roku 2016 aj Tesco, ktoré sa za uplynulé roky stalo lídrom v boji proti plytvaniu potravinami. „Boju proti plytvaniu potravinami sa venujeme naprieč regiónom strednej Európy aj vo Veľkej Británii, kde Tesco pôsobí. Je to téma, ktorá presahuje hranice,“ hovorí pre Dobré noviny Katarína Pšenáková.

Nepredané potraviny preto Tesco už piaty rok v spolupráci s Potravinovou bankou Slovenska daruje ľuďom v núdzi, ktorí ich najviac potrebujú. „Kolegovia z obchodov majú výber potravín na darovanie a ich odovzdávanie charitám vo svojich bežných pracovných rutinách.“ Vďaka dlhodobému partnerstvu s Potravinovou bankou Slovenska a jej lokálnymi partnermi Tesco v minulom roku darovalo 2 079 ton nepredaných potravín. Z tohto množstva pripravili zamestnanci charitatívnych organizácií svojim klientom päť miliónov porcií jedla.

Slováka inšpirovala myšlienka z Francúzska

Za zrodom myšlienky vzniku Potravinovej banky Slovenska stála inšpirácia a priateľstvo Slováka a Francúza. Hoci Marko Urdzik prekonal v detstve zdravotné ťažkosti a podstúpil množstvo liečení, získal dva univerzitné diplomy a celý svoj život zasvätil práci charite. Keď ho priateľ, francúzsky novinár z denníka Le Monde a člen predstavenstva Európskej federácie potravinových bánk v Paríži oslovil s myšlienkou založiť podobnú potravinovú pomoc aj na Slovensku, nezaváhal ani sekundu. „Je to myšlienka, ktorá dáva zmysel. A vonkoncom nie je iba o plytvaní. Vďaka potravinovým bankám zamedzujeme plytvaniu, a zároveň pomáhame ľuďom, ktorí to najviac potrebujú,“ hovorí zakladateľ Potravinovej banky Slovenska, Marko Urdzik a zároveň vysvetľuje, ako celý systém na báze dobrovoľníctva vlastne funguje.

„Každého, kto chce priložiť ruku k dielu, vítame. V prvom kroku oslovíme jednotlivé potravinové reťazce, pestovateľov a výrobcov. Ak majú tovar, ktorý sa stáva prebytkom a nedokážu ho využiť, posunieme ho tam, kde je potrebný. Potraviny odoberieme a následne ho rozdelíme medzi neziskové a charitatívne organizácie, ktoré potravinovú pomoc potrebujú,“ pokračuje M. Urdzik. Hoci centrála potravinovej banky sa nachádza v Košiciach, naprieč Slovenskom má tri sklady, v ktorých uskladňuje tovar s dlhšou minimálnou dobou  trvanlivosti. Rýchloobratkové produkty sa snažia z reťazca distribuovať prakticky hneď.

Tipy, vďaka ktorým vám potraviny vydržia čo najdlhšie

Nielen okázalé nakupovanie množstva potravín, ktoré nestíhame zjesť či spracovať, ale aj ich nesprávne skladovanie spôsobuje ich rýchlejšie skazenie. Takto tomu dokážeme zabrániť:

Zemiaky skladujte spolu s jablkami. Jablká zabránia ich klíčeniu. Udržujte ich na suchom, studenom mieste, ideálne v špajzi alebo v pivnici.

Jablko urýchli dozrievanie ostatného ovocia. Ak nechcete, aby vám prezreli pomaranče alebo banány, nedávajte ich do misky spolu s jablkom. Jablká obsahujú veľa etylénu, plynu, ktorý urýchľuje dozrievanie. Naopak, ak ste si kúpili avokádo a neviete sa dočkať, kým dozreje, umiestnite vedľa neho jablko. Pôjde mu to rýchlejšie.

Čerstvé bylinky uskladňujte ako kvetiny. Ponorené do vody alebo vzduchotesne zabalené v chladničke. Ak ich všetky nevyužijete, je dobré ich dať zamraziť v olivovom oleji alebo usušiť.

Listovú zeleninu, špargľu či šalát dajte do vody. Orežte spodok, dajte do vody, prikryte zvrchu plastovým vreckom a dajte do chladničky.

Ako oživiť zvädnutý šalát. Ideálne ponorením do ľadovej vody. Dobre sa uskladňuje natrhaný na jednotlivé lístky a zabalený v papierovom obrúsku v uzatvárateľnom vrecku bez vzduchu. Šalátovú hlavu môžete vcelku zabaliť aj do voskového obrúska.

Z mrkvy vždy odrežte vňať. S listami a vňaťou sa rýchlejšie sa s nimi kazí. Nemusíte ich však vyhodiť, použite ich pri príprave pokrmov. Obsahujú viac výživných látok ako samotný koreň.

Banány môžete zamraziť. Vydržia dlhšie čerstvé, ak sú v trse. Odtrhávajte ich až keď ich chcete zjesť. Stopky zabaľte do fólie, budú pomalšie dozrievať. Nezrelé môžete zamraziť.

Múku dajte na 48 hodín do mrazničky. Mrazom zabijete prípadné hmyzie vajíčka. Následne ju presypte do v uzatvárateľnej nádobe a skladujte na suchom mieste.

Tvrdý syr zabaľte do papiera. Udržíte ho tak dlhšie čerstvý. Vhodný je aj voskový obrúsok. V plastovom obale rýchlejšie splesnivie. Podľa jeho zrelosti tak vydrží čerstvý týždeň až mesiac.

Zdroj: Free Food 

Príkladná spolupráca

Pri otázke, s ktorou sieťou potravín funguje spolupráca ako hodinky, spomenie M. Urdzik ako prvé Tesco. „Spolupracujeme už niekoľko rokov a dnes sme schopní zo 154 prevádzok Tesca za niekoľko hodín rozdistribuovať potraviny neziskovkám a charitám po celom Slovensku. Stačí jeden telefonát a každý presne vie, čo má robiť. Tesco podpísalo aj memorandum o tom, že nevyhodí ani kilo jedlých potravín. Od tej doby sú prakticky všetky jeho prevádzky obsadené charitatívnymi organizáciami, ktorým denne darujú potraviny, ktoré sa u nich stávajú prebytkom. Reťazec nám zároveň pomáha aj finančne, aby sme si v Potravinovej banke zvládali pokrývať náklady. Naša vzájomná spolupráca je ukážková. Veľmi si to vážime.“

Dodávatelia Tesca aj na Slovensku

Tesco pracuje nielen na znižovaní plytvania potravinami vo svojich vlastných prevádzkach, no inšpiruje aj svojich dodávateľov, od ktorých nakupuje produkty. Celosvetovo už 80 dodávateľov potravinového reťazca zverejňuje údaje o potravinovom odpade a smeruje k zníženiu plytvania. Príkladom je slovenský dodávateľ vlastnej značky pre Tesco, BROP. Stredoeurópske prevádzky zásobuje zemiakmi, kapustou, cesnakom, mrkvou, petržlenom, cibuľou. Vo svojej druhej správe o plytvaní potravinami spoločnosť uviedla, že sa jej v porovnaní s minulosťou podarilo zachrániť 70 ton vypestovaných plodín.

Zamedziť plytvaniu môže pomôcť každý z nás

Podľa Alexandry Kolarik z občianskeho združenia Free Food, ktoré od roku 2015 bojuje proti plytvaniu potravinami na Slovensku, je prvotných príčin plytvania potravinami viacero. Problémom je nielen nadprodukcia, ale napríklad aj zlé skladovanie úrody. Tiež zastarané technológie pri výrobe potravín, „kazové“ balenia či prehnane vysoké estetické nároky na ovocie a zeleninu, ktoré „škaredé káčatká“ na pulty potravín jednoducho nevpustia. „Množstvo potravín, vrátane zeleniny a ovocia, sa rýchlejšie kazí aj obrovskými vzdialenosťami, ktoré musia v kamiónoch prekonať pri prevoze, neopatrnou manipuláciou či neefektívnym manažmentom nákupu a predaja.“

Ani reštaurácie nie sú úplne bez viny. „Najčastejším problémom býva nesprávne skladovanie jedál či servírovanie neprimerane veľkých porcií.“ K nelichotivej situácii prispieva však aj priemerná slovenská domácnosť, ktorá si robí príliš veľké zásoby a kúpené potraviny nie vždy vhodne skladuje. Podľa údajov zverejnených na stránke Free Food vyhodí priemerný Slovák ročne 163 kíl potravín a 7% všetkých slovenských domácností vyhadzuje jedlo každý deň. Spočítané, podčiarknuté, zrátané, ak by trojčlenná slovenská domácnosť prestala vyhadzovať potraviny a zvyšky jedál do koša, dokázala by v priemere ušetriť 500 eur každý rok.  

Článok vznikol v spolupráci s Tesco.