Alžbeta vyrastala pri cintoríne, videla hrozné veci. S bratom zachránili Žida, ktorého tam priviedli na smrť
Bola tínedžerkou, keď z jej rodnej Serede odnášali nevinných ľudí na smrť. Ona ani jej rodina sa však gardistom nikdy nepodvolili.
Alžbeta Vargová sa narodila v Seredi, kde s rodičmi bývala v malom domčeku na židovskom cintoríne, ktorý mali ako rodina udržiavať. Už na začiatku 30. rokov ako dieťa zažila antisemitizmus, hoci ona ani jej rodina neboli Židmi. „Susedia nám robili veľmi zle, lebo oproti bola cukrovarská bytovka, dvadsaťjeden rodín tam bývalo a bola tam hromada detí. Nemohli sme vyjsť ani na ulicu, lebo hádzali do nás kamene, že sme Židia,“ povedala pre Pamäť národa.
Krutosť gardistov
Vargovcom sa v malom domčeku bývalo v rámci možnosti tej doby dobre, až kým v roku 1939 nevznikol Slovenský štát. Aj do Serede prišiel veliteľ gardistov Glasser, ktorý verboval mužov do Hlinkovej gardy. „Každý sa ho bál, on začal verbovať gardistov nielen v Seredi, ale aj po okolitých dedinách. Prišiel aj za mojím otcom, že či vstúpi do Hlinkovej gardy. Pracoval vtedy vo Frankovke, lebo v cukrovare nebola práve robota. Môj otec povedal, že nie. Tak mu dali výpoveď, a práve on to zariadil, aby dostal výpoveď z roboty,“ vysvetlila pamätníčka pre Pamäť národa.
Otec i s mamou si tak museli chodiť privyrábať na repné brigády a o deti sa starali starí rodičia. Veliteľ Glasser však rodine nedal pokoj. Začal chodiť k nim na cintorín. Tam boli dookola vysoké stromy, okolo ktorých lietalo veľa vrán a on chodil k ním do domu, kde z kuchyne po vtákoch strieľal. „A raz otec došiel z roboty na obed a zase sa ho Glasser opýtal či nevstúpi do gardy. Otec povedal: ,Nie, ja do žiadnej Hlinkovej gardy nevstúpim! Moje deti jedia kukuričný chleba a ja mám ešte do gardy vstupovať!?ʻ Tak nám povedal, že nás vysťahuje a bolo to tesne pred Vianocami. A my sme nemali kam ísť,“ spomínala na osudný deň.
Židov už ani neodvažali, strieľali ich na mieste
Článok pokračuje na druhej strane:
