Miroslav dva roky čistil vstup do našej krajiny: Asi to mám v sebe. Keď vidím v prírode smeti, tak ich zoberiem
To, čo odhadoval na pár dní, mu napokon trvalo viac ako dva roky.
Trasu z Holíča do Hodonína poznal vďaka každodennému dochádzaniu do práce naspamäť. Po oboch stranách ju však lemovalo množstvo odpadkov a tak si povedal, že päťkilometrovému úseku trochu pomôže a vyčistí ho. To, čo malo trvať pár dní, napokon trvalo dva roky, no úsilie stálo za to. Okolie je nielen čistejšie, ale aj prehľadnejšie.
Najprv chcel len zozbierať plechovky
„Kedysi ste sa pozreli z auta do lesa a videli ste smetisko. Dnes je tam vidieť zvieratá,“ opísal pre Pravdu vitálny šesťdesiatnik Miroslav Milota, ktorý na južnej Morave pracuje dlhých 42 rokov. Za jeho snahou vyčistiť kus prírody nebolo premyslené rozhodnutie, ale náhoda. Rodák z Holíča chcel len pomôcť so zberom plechoviek do školy pre kamarátkinho syna. Postupne však začal vyzbierané odpadky počítať na tony.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/holic.sk/posts/pfbid0Xgfbg5Qy27ppRpkL6qWdZLuDpFCzzJameHBEmKK6jxci3we26DFFZ1bgxhHji4vKl
„Bolo to ako ľadovec. Asi jedna desatina trčala a zvyšok bol schovaný v tráve a hline, odkiaľ som to doloval rukami a vykopával,“ opísal Miroslav cestu, ktorú roky brázdi na bicykli. Hoci to na jednej strane bral ako zábavu, rýchlo si stanovil nový cieľ a rozhodol sa vyčistiť 500-metrový úsek. „Hovoril som si, že to za tri dni vyzbieram. Zobral som si vrecia a rukavice a dal som sa do toho. Ten úsek mi nakoniec trval tri mesiace,“ opísal a dodal, že za ten čas stovku 100-litrových vriec.
S výzorom cesty však stále nebol spokojný a tak sa časom rozhodol, že ju zbaví odpadu po celej dĺžke. „Asi to mám v sebe, že keď vidím v prírode smeti, tak ich zoberiem,“ dodáva. Hoci by sa určite našli aj ďalší dobrovoľníci, ktorí by radi priložili ruku k dielu, nikoho nevolal. „Je to pri hlavnej ceste a sú tam rôzne kríky s tŕňmi. Sám som sa o ne doškriabal a mal som hnisavú ranu na nohe,“ objasnil s tým, že v prvom rade myslel na bezpečnosť.
Stále v pozore
Miroslav uviedol, že 80 percent vyzbieraného objemu tvoril asi 30 rokov starý odpad. Prezradili to aj obaly od keksíkov či staré typy fliaš, v ktorých sa výrobky už roky nepredávajú. Dobrovoľník však pri ceste našiel aj televízor či chladničku. „Nakoniec to trvalo dva roky a tri mesiace a vyzbieral som 900 vriec,“ objasnil s tým, že hoci zberal odpadky najmä počas víkendov, obetoval na to aj časť svojej dovolenky a nezastavilo ho ani nepriaznivé počasie.
Hoci s hlavnou aktivitou prestal ešte v roku 2018, okolie si takpovediac adoptoval a počas cesty z práce a do práce sa ho snaží stále udržiavať. V aktivite ho dokonca podporuje aj zamestnávateľ, ktorý mu vychádza v ústrety pohyblivou dochádzkou.
Najväčšia odmena však prišla po tom, ako jeho čin kamaráti prihlásili do súťaže Ekologický čin roka pod záštitou Trnavského samosprávneho kraja. V súťaži, ktorej cieľom je zviditeľniť starostlivosť o kvalitnejšie a zdravšie životné prostredie a zároveň zvýšiť povedomie o ekologicky udržateľnom spôsobe života, získal najvyššie ocenenie.
