Zomrela im mamka, do opatery si ich zobral nevlastný otec: Nemusia z nich byť inžinieri, ale slušní ľudia
Som im otcom, aj keď náhradným, hovorí Marián.
Ako mnohí, aj Marián kedysi odišiel za lepšou prácou do susedného Česka. Stanku spoznal cez inzerát a ako spomínal pre občianske združenie Medzi nami, všetko nabralo rýchly spád. Logické vysvetlenie, prečo sa zaľúbil do trojnásobnej mamy s vážnym hendikepom a k tomu ešte s ťažkým osudom, podľa neho neexistuje.
Volajú ho tato
„Sadli sme si, bolo to silné a hoci Stanka ma od vzťahu odhovárala, neposlúchol som ju. A som rád. Nesmierne rád. I keď, dnes je to už smutné, lebo Stanky niet. 1. apríla minulého roku zomrela, chýba, šialene chýba. Mne aj deťom,“ priznal pre OZ Medzi nami 35-ročný Marián.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/medzinami/photos/a.411379968879512/7755615021122600/
Jeho partnerka Stanka trpela dedičným ochorením, upchávali sa jej cievy a keď ju spoznal, mala nad kolená amputované obe nohy a amputovať museli aj prsty na rukách. Kvôli hendikepu sa nedokázala zamestnať, a tak jej tri deti museli vyrastať v náhradných rodinách, zatiaľ čo ona žila v krízovom centre. Marián spoznal jej deti už pri ich prvom osobnom stretnutí. Zamiloval sa do Stanky aj do jej dvoch synov a dcéry. Odišiel z Česka, zamestnal sa v Trnave a okamžite so Stankou vedeli, že deti chcú naspäť, podmienkou ale bolo nájsť pre nás vhodné bývanie.
„Veľmi sme na sebe lipli, deti sa ma opýtali ako ma majú volať. Nechal som to na nich, hovorím im, kľudne ma oslovujte aj menom. A keď spontánne začali, že tato alebo oco, čo vám poviem, dojalo ma to. A tak je to dodnes. Som im otcom, aj keď náhradným,“ priznal Marián, ktorý je súčasťou rodiny päť rokov. So Stankou urobili všetko, aby získali deti k sebe – prenajali si byt, podstupovali kontroly sociálnych pracovníčok. V auguste 2018 sa deti konečne vrátili domov.
Túžba po väčšom nájomnom byte
Marián chodil do práce, staral sa o deti a robil asistenta Stanke. Rodinná pohoda skončila 1. apríla, keď mu zavolala najstaršia Anička, že mama omdlela. Rýchlo utekal domov, čakal na záchranku a dúfal v to najlepšie. „A potom som mal najhorší telefonát v živote – Stanka zomrela,“ spomínal na lásku svojho života, ktorej praskol vred na žalúdku. Z detí boli siroty. Marián ani chvíľu neváhal a povedal, že ak budú chcieť, môžu s ním zostať žiť. Deti sa mu s plačom hodili do náručia a dali jasne najavo, že je ich. „Sme taká klasická domácnosť, len nám chýba mamina,“ priznal Marián, ktorému deti oficiálne zverili do náhradnej starostlivosti.
Deti sa učia, chodia na tréningy, no žijú skromne. Marošovi zostal už len jeden príjem – v čistom zarobí osemsto eur, prenájom stojí štyristo a zo zvyšku sa snaží vyžiť. Deťom by chcel dopriať aspoň o izbu väčší byt. Na prenájom ale nie sú peniaze. „Anička ako jediná dievka by si zaslúžila viac súkromia, ale trojizbáky sú od päťsto vyššie a to už jednoducho nemám šancu dať. Rovnako ako nenašetrím Aničke na vodičák,“ priznal náhradný otec 17-ročnej Aničky, 11-ročného Slávka a 12-ročného Miška.
