Keď Elenka dostala rakovinu, odišla z domu s pár taškami. Ani po šiestich rokoch liečby sa nevzdáva

Elenka bola vždy samostatná a nikdy sa nebála žiadnej roboty, ba naopak. V 18 rokoch spoznala svojho muža, o šesť rokov staršieho vojaka z povolania. O dva roky sa im narodila Veronika a o dva roky na to malý Daniel. Aby vedeli slušne vyžiť, Elenka uspala deti a po nociach miesila cestá a piekla koláče na oslavy. „Bola som najbohatšia na svete, bola som totiž zdravá,“ podotkla trpko pre občianske združenie Medzi nami, ktoré prinieslo jej príbeh.

Šesť rokov onkologickou pacientkou

Financií ale nikdy nebolo nazvyš, a tak sa po materskej zamestnala vo fabrike v Čechách. „Z Kysúc som denne dochádzala, lepšie tam platili. Cítila som bolesti pod ľavou lopatkou, vystreľovali do chrbtice, stupňovalo sa to, v noci som sa náramne potila, nespávala som, bola som zoslabnutá,“ spomínala na momenty, kedy tušila, že niečo nie je v poriadku. Z 57 kíl schudla na 48, antibiotiká jej nezaberali, tak ju lekári poslali na vyšetrenie. Výsledok? Vzácne nádorové ochorenie pohrudnice. Operácia nebola možná, jediným riešením boli vyčerpávajúce chemoterapie, s ktorými začal aj väčší nepokoj doma.

Elenka oporu v partnerovi nenašla. „Odišla som s pár taškami do prenájmu. Je tomu rok a cítim sa lepšie. Psychicky. Sedemnásťročná Veronika je so mnou, Danielko ostal u otca, ale na víkendy chodí ku mne. Ľúbim ich najviac, Danielovo rozhodnutie bolelo, ale musela som sa naučiť ho akceptovať. Zniesla by som deťom aj modré z neba,“ priznala statočná 37-ročná mama, ktorá verila, že liečba rýchlo zaberie a ona sa vráti do práce.

Prečítajte si tiež: Nevzdám to, hovorí Ľubka, ktorá sa roky starala o chorého partnera. Ten ju opustil, len čo sa mu polepšilo

Keď sa lekárov opýtala na prognózy, schladili ju nejasnou odpoveďou „neviem“. „To ma odrovnalo, ale vsugerovala som si teda sama, že jedine boj je cesta, veď som mala len 32 a dve malé deti. Ja a umrieť? To nejde,“ povedala rázne. Dva a pol roka znášala chemoterapiu celkom dobre, no po šiestich rokoch liečby je veľmi unavená. Sama o sebe hovorí, že je chodiacou atómovkou, aj keď vie, že len vďaka náročnej liečbe je ešte stále tu. „Preto nefrflem, snažím sa tešiť. Každý večer prosím Boha, aby som sa prebudila do ďalšieho dňa a každé ráno, keď precitnem mu neskutočne ďakujem,“ povedala s vďakou Elenka, ktorá po šiestich rokoch chemoterapií váži 40 kilogramov. A potom prišla neznesiteľná bolesť hlavy. Lekári vedeli s čím majú dočinenia – nádor na mozgu.

Raz si zatancuje na svadbách svojich detí

Minulý rok skolabovala tak, že do nemocnice zavolali rodinu, aby sa prišli naposledy rozlúčiť. Elenka sa ale nemienila vzdať. „Ja som sa však vrátila, hovorím, že bojujem,“ povedala statočne Elenka, ktorá s dcérou Veronikou žije iba z invalidného dôchodku – 390 eur plus 50 eur od štátu ako príspevok na benzín a diétu. Len prenájom ich ale stojí 420 eur.

Elenka sa cíti trápne, že jej musia pomáhať cudzí ľudia aj mama, ktorá jej donesie nákup a vždy pomôže. Odkázanosť na druhých ju ubíja, pretože vždy sa vedela o rodinu postarať. Jej jediný sen? Papierovo doriešiť nefunkčné manželstvo a vyliečiť sa, aby mohla so „spiacimi“ nádormi pracovať.

Prečítajte si tiež: Zomrela im mamka, do opatery si ich zobral nevlastný otec: Nemusia z nich byť inžinieri, ale slušní ľudia

„Tak veľmi po tom túžim. Bola by som v kolektíve, v inom svete, pribudlo by peniažkov, s deťmi by sme si mohli dopriať pekné aspoň jednodňové výlety po Slovensku,“ prezradila o svojich snoch onkologická pacientka, ktorá preplakala more sĺz, neprespala mnoho noci, no aj napriek tomu má chuť tešiť sa zo života.  „Nikam sa nepoberám, teším sa raz na svadbu svojich detí, na vnúčatá. Teším sa na každý ďalší deň,“ dodala na záver odhodlaná bojovníčka.