Hracie automaty manžela lákali viac ako dcérky doma. Dary od cudzích majú dnes pre Veroniku cenu zlata
Dohromady jej na účet mesačne pribudne 429,10 eur. Ani o cent viac. Len prenájom bytu ale stojí 460 eur.
Šesťročná prváčka Rebeka je živé striebro. Rapoce odušu, nádherne sa usmieva a „dospeláckym“ tónom hlasu priznáva, že písanie ju v škole príliš nebaví. A smutnejšie dodá, že najhoršie je to, že už nemôže chodiť do poobedňajšieho školského klubu. Prečo? „No, lebo maminka nemá peniažky,“ povedala a pozrela sa na mamu Veroniku, ktorá nedokázala udržať slzy.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/medzinami/photos/7555349684482469
Príjmy a výdavky nesedia
Nech robí Veronika čokoľvek, 30 eur na detský klub mesačne nenašetrí. „Prebúdzam sa smutná, de facto chudobná ako kostolná myš a zatiaľ svetlo na konci tunela nevidím,“ povedala otvorene pre občianske združenie Medzi nami. To už dva roky pomáha Veronike aj jej dvom dcérkam. So svojím ešte stále manželom má prváčku Rebeku aj čoskoro dvojročnú Elisabeth.
Žijú v dvojizbovom prenájme v hlavnom meste. Na majiteľku bytu mama Veronika nedá dopustiť. „Jasne, že mám dlh aj u nej, zatiaľ mi to toleruje, ale tiež je otázne, dokedy. Ak nezaplatím najbližšie nájomné za tento mesiac, opäť sa vyšplhám na tisíceurovú dlžobu, to nesmiem pripustiť. O pár dní mi prídu peniaze a do centu hneď všetko dám na bývanie,“ povedala Veronika s tým, že matematika v ich domácnosti nie je jednoduchá. Príjem a výdaj sú v jasnom nepomere.
Každý mesiac Veronika ráta s rodičovským príspevkom a prídavkami na deti a so symbolickým 25-eurovým výživným, ktoré jej posiela otec detí z väzenia. Dohromady jej tak pribudne na účet 429,10 eur. Ani o cent viac. Prenájom dvojizbáku stojí ale 460 eur. Už tu výpočty hovoria jasne, a to ešte nekúpila potraviny ani prášok na pranie. „Čiže už chápeš, že rožky a mlieko od susedy majú pre mňa cenu zlata?“ priznala Veronika, ktorá zostala na dve deti úplne sama.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/medzinami/photos/4783500295000769
Život s gamblerom
Tibor kedysi pracoval, stíhali platiť nájom a po prvej materskej sa chystala opäť do práce aj Veronika. Manžel však začal nosiť domov menej peňazí, vyhováral sa na zamestnávateľa, že zas nedal výplatu, alebo dal menej ako mal. Odpustila mu aj priznanú neveru, nasľuboval hory-doly a kým si Veronika uvedomila, že to boli všetko len plané reči, bola druhýkrát tehotná. Tibor prepadol gamblovaniu. Hracie automaty ho lákali viac ako dve zdravé dcérky doma.
Počas pandémie prišiel o prácu úplne a novú si ani nestihol zohnať, pretože ho dohnal zločin z minulosti. Ešte predtým, než sa dal dokopy s Veronikou, s kamarátom ukradli peniaze jednej žene, súd určil splátkový kalendár, aby poškodená dostala všetko späť. Kašľal na to. A tak na jeseň 2020 nastúpil na tri roky do basy. Veronika zostala sama a bez príjmu. Aj keď mala doma dve malé deti, chodila na brigády umývať byty a okná, aby zarobila aspoň nejaké eurá. Malú naložila do kočíka, Rebeku do škôlky a doobeda makala. Lenže aj tento sektor ovplyvnila pandémie. „Ľudia sa boja púšťať cudzích ľudí do bytov, ak mám teraz raz za mesiac jedno upratovanie za dvadsať päť eur, som rada. Sú mesiace, kedy nemám nič,“ povedala otvorene Veronika, ktorú čaká veľmi ťažký rok.
Chce sa s Tiborom nadobro rozviesť a nájsť si prácu. „Teraz sa veľmi nepohnem, pretože Elisabeth mi do štátnej škôlky do troch rokov nezoberú, na súkromné jasle nemám, takže veriť, že sa zamestnám, je iluzórne. Tak ako je iluzórne sľubovať Rebečke, že bude chodiť do školského klubu,“ dodala na záver Veronika, ktorá si praje, aby mohla raz dopriať dcérkam všetko a aby sa aj ona sama opäť raz mohla usmiať.
