Paulína každý deň piekla chlieb pre partizánov. Keď vošiel do domu nacista, nekompromisne ho vyprevadila
Základom pečeného výrobku boli silné a zdravé ruky.
Alexander a Mária Mladšíkovci boli malí roľníci s piatimi ratolesťami. Najprv prišiel na svet syn Karol, druhá bola dcéra Paulína, neskôr prišli Žofia, Gitka a najmladší Adam. Neďaleko Rajeckých Teplíc už odmalička všetky deti pomáhali rodičom s prácou v domácnosti a na dvore.
„Mama mi dali kúsok chleba a poslali ma husi pásť. Celá dedina hnala husi hore dedinou. Húsatká vošli do vody a jedno sa mi utopilo. Strašne som vtedy preto plakala,“ spomínala pre Pamäť národa najstaršia dcéra Paulína, ktorá bola svedkom toho, ako jej rodina skrývala na povale domu 12 partizánov.
Zachraňovala životy pečením
Paulína Mladšíková pred vojnou pracovala na roliach a pri kravách. Keď mala len 15 rokov, odišla do Nemecka slúžiť na veľké gazdovstvo. „Keď mi puchli ruky od toľkého dojenia, pán mi dal na ne masť, aby sa mi uľavilo. Boli to dobrí páni,“ hovorila Paulína o gazdoch, ktorí boli podľa nej veľmi štedrí. „Ako všade na svete sú dobrí aj zlí ľudia, rovnako aj medzi Nemcami,“ dodala s odkazom na druhú svetovú vojnu, ktorá zasiahla tiež Paulínu a jej rodinu. Keď začala vojna, nemeckí gazdovia ju odviezli na vlakovú stanicu a ona sa vrátila domov.
Počas Slovenského národného povstania sa jej rodný Kunerad stal útočiskom partizánov a povstaleckého hnutia. Bola ich plná dedina. Okolité hory boli posiate bunkrami, v gazdovských domoch prespávali samotní príslušníci odboja. „U nás na povale ich prespávalo 12. Takmer ani jeden nespal v bunkri nad školou. Nikto ich u nás nehľadal,“ spomínala žena na obdobie plné napätia. V tom čase mala 22 rokov a ako všetci dedinčania, aj ona chcela pomáhať odboju. Veď medzi partizánmi mala i svojho budúceho manžela Jozefa.
U Mladšíkovcov stála v dome veľká pec, kde sa naraz dalo upiecť aj 12 chlebov. Išlo ešte o dedičstvo Paulíninho otca po jeho rodičoch. „Každý vtedy pomáhal, ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som piekla,“ uviedla pamätníčka, ktorá každý deň okrem chleba pre rodinu zamiesila a upiekla desiatky aj pre odbojárov. Múku a zemiaky jej zakaždým doniesli partizáni a ostatné už bolo len na nej. Základom boli čisté a silné zdravé ruky. S mamou zobrali zemiaky, pripravili kvasnice a keď cesto vykyslo, začali miesiť.
Nemci klopú na dvere
„Mama pridávala vodu aj solila, koľko bolo treba. Dovtedy som ho miesila, kým sa cesto pekne nevypracovalo. Keď sa vypracovalo a nelepilo, mama povedali dosť, už je dobre,“ popisovala detailne. V rozohriatej peci piekli chleby hodinu a pol. Spočiatku ich do pece dávala jej mama, no len čo to raz vyskúšala, bola to jej funkcia. Paulína tak piekla každý deň niekoľko mesiacov. Ani si netrúfala spočítať, koľko ich urobila. Následne upečený chlieb jej starší brat Karol tajne vozil povstalcom.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
