Paulína každý deň piekla chlieb pre partizánov. Keď vošiel do domu nacista, nekompromisne ho vyprevadila
Základom pečeného výrobku boli silné a zdravé ruky.
Partizáni každý deň nedočkavo čakali. Jeden strážil pri bránke, ďalší opodiaľ a dávali pozor. Keď dedinčania videli, že Karol ide s vozom, pribalili mu aj cigarety. Miestni si partizánov vážili a keď mali z čoho, vždy sa podelili. Jedného dňa ale prišli do dediny robiť rozčúlení Nemci raziu. Chodili od domu k domu a hľadali povstalcov i partizánov. Zaklopali aj na dvere Mladšíkovcov.
Kde sú partizáni?
Do domu vošiel jeden z nich. Paulínina stará mama mala v truhlici uloženú bielizeň a Nemec si myslel, že sa v nej skrýva človek. „On to prehŕňal, prehŕňal a našiel tam nejaké košele. Starká už boli staršia a zvykli nosiť také teplé košele. Nemec jednu vytiahol a začal kričať, že to sú určite nejakého partizána. A ja som mu povedala: Žiadny partizán tu nie je nikde, nič nie je tu partizán! A kde sú?!, pýtal sa ten Nemec. Na to som mu len odvrkla: Nuž, hľadajte ich po hore. Tu nie je žiaden partizán, to sme tu len my!“ povedala mu drzo smelá Paulína. Jej rázna odpoveď vyprevadila vojaka von z dverí a viac ho nevidela.
Slobody sa Mladšíkovci dočkali až po oslobodení. Život sa začal vracať do normálu. Paulína začala pracovať v hore, kde sadila stromy. Počas sadenia ešte dlhé roky nachádzala v lese pozostatky bunkrov a kosti ľudí. A ktovie, možno ich dlho udržoval nažive jej chlieb. Veľkú pec rodina po vojne zbúrala a postavila menšiu. Na šesť chlebov. Veľkú už viac nepotrebovali.
Paulína sa vydala a s manželom Jozefom mali troch synov. Za svoj život zasadila v okolí Strážovských hôr a Rajeckej doline tisícky stromov a nebála sa povedať, že počas Slovenského národného povstania upiekla rovnaký počet chlebov.
Paulína Dubeňová zomrela 15. augusta 2022 vo veku 100 rokov. Ako stihla prezradiť, dlhý život jej nadelila príroda po porade s Pánbožkom.
