Kým ona trénovala, on deťom varil obed. Nasťa Kuzminová našla v manželovi gavaliera aj oddaného druha
Nasťa Kuzminová si cení svoju rodinu viac, ako všetky medaily a úspechy, ktoré dosiahla.
„V ruskej reprezentácii boli prísne podmienky. Povedali mi: porodila si, chceš pokračovať ďalej, máš maminku, tak nechaj dieťa jej, dávame ti tri mesiace na dojčenie,“ priznala Kuzminová v debatnej relácii Silná zostava. „Lenže ja som nesúhlasila. Neporodila som syna pre niekoho, i keď je to moja maminka,“ vysvetlila svoje rozhodnutie. Ruský trénerský štáb ju vyhlásil za neperspektívnu.
Kto je tá Šipulinová?
Nasťa pritom cítila, že už nie je viac naivná a nesmelá, ako keď bola mladá. „Keď som sa stala matkou, premýšľala som o mnohých veciach. Už som bola dospelý človek zodpovedným nielen za seba, ale aj za dieťa. Prehodnocovala som, čo bude ďalej. S manželom som mala vážny rozhovor o tom, či budem športovať aj ďalej a či mám chuť ešte niečo dokázať,“ povedala o náročnom rozhodovaní. Jej manžel ju ale nakoniec podržal a podporil v tom, aby ďalej športovala, no tentokrát na Slovensku. Sľúbil jej, že jej pomôže so synčekom nielen on, ale aj ich rodičia.
Daniel sa rozhodol, že pre rodinu kúpi dvojizbový byt v Banskej Bystrici a bol odhodlaný presťahovať sa s manželkou a synom natrvalo na Slovensko.
Nastin príchod na Slovensko ale nebol jednoduchý. Prezident Slovenského zväzu biatlonu o žiadnej Anastasii dovtedy nepočul. „Keď som prvýkrát počul meno Šipulinová, hovoril som si, že takú pretekárku ani nepoznám a neviem, kto to je. Keď som sa ale pozrel do výsledkovej listiny, zistil som, že je to juniorská majsterka sveta a ihneď som spozornel,“ spomínal Juraj Sanitra pre Nový čas. Celý tím začal pracovať na tom, aby sa Anastasia dostala na Slovensko.
Slováci jej verili
„Dnes si dovolím tvrdiť, že je srdcom Slovenka, aj keď jej otčinou je Rusko,“ dodal Sanitra o Kuzminovej, ktorá je dodnes vďačná, že Slováci pochopili jej materské potreby. Na Slovensko prišla so synom dva dni pred Vianocami a aj keď boli ten rok bez stromčeka a darčekov, boli šťastní, že sú konečne spolu. Syna Jeliseja nakoniec dojčila až do jeho 16 mesiacov a popritom dokázala plnohodnotne trénovať.
O rok neskôr sa stala slovenskou reprezentantkou a v roku 2019 vybojovala striebornú medailu v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra na majstrovstvách sveta v Pjongčangu. V roku 2010 na olympiáde vo Vancouveri zase vyhrala rýchlostné preteky na 7,5 kilometra, čím pre Slovensko získala vôbec prvú zlatú medailu zo zimných hier v ére samostatnosti.
„Ďakujem za šancu, ktorú som na Slovensku dostala. Vedela som, že po narodení syna by som si v Rusku nemohla zariadiť život tak, ako by som chcela. Slovenský tím ma skvele prijal,“ ďakovala vtedy zlatá Nasťa, ktorá cenný kov obhájila aj o štyri roky neskôr v Soči.
Nechceli opustiť deti
V roku 2015 porodila aj dcéru Oliviu a po jej narodení sa na trať neponáhľala, i keď sa vždy snažila skĺbiť tréning aj materstvo. „Chcela som byť stopercentnou matkou i stopercentnou športovkyňou, ktorá dosahuje čo najlepšie výsledky. Spolu to teda znamená, že som chcela byť úspešná na dvesto percent. Bol to náročný cieľ, ale myslím, že sa mi to podarilo,“ priznala v rozhovore pre denník Pravda. Skvelou športovkyňou mohla byť aj vďaka tomu, že jej manžel nebol len skvelým trénerom, ale aj oddaným otcom.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
