Učiteľ veril, že z každého dieťaťa môže vyrásť génius. Vyskúšal to na svojich dcérach a takto to dopadlo
Na otcovstvo sa pripravoval vskutku netradične - študoval životopisy 400 veľkých intelektuálov od Sokrata až po Einsteina.
Polgár celý čas bojoval s maďarskými úradmi, ktoré mu nechceli dať povolenie, aby učil svoju dcéru doma. Nakoniec im ale úspešne vzdoroval a nikdy nedovolil ani jednej svojej dcére chodiť do školy. Vo svojich štyroch rokoch vedela najstaršia Zsuzsa hovoriť po rusky, nemecky aj anglicky, porážala šachových expertov a ako šesťročná študovala univerzitnú matematiku. Ako päťročná prišla na šachovú súťaž, kde porazila všetkých svojich detských súperov so skóre 10:0. Dospelí okolo nej žartovali, že sotva dočiahne na stôl. Zsuzsa ale porazila aj niekoľkých dospelých, čím ihneď vzali svoje žarty späť.
Pozeranie televízie bolo plytvanie času
V roku 1974 bola Zsuzsa, ktorá dnes používa meno Susan, na hodine šachu, keď jej zavolal otec. Oznámil jej, že Klára porodila druhú dcéru Zsófiu. O 21 mesiacov neskôr k nim pribudla najmladšia Judit. Keď obe mladšie dievčatá trochu podrástli, cez škáru vo dverách sledovali otca, ako celé hodiny učil Zsuzsu hrať šach. László sa ihneď chytil ich zvedavosti. Povedal im, že môžu prísť a pozerať sa, ale iba ak sa aj ony naučia postupne hrať. Takto zaradil do experimentu ďalšie dve dcéry.
Všetky tri sestry sa naučili plynule hovoriť niekoľkými jazykmi, hrávali ping-pong, naučili sa kresliť a 20 minút denne mali na zábavu. No väčšina ich sveta sa nachádzala na 64 poliach šachovnice. „Môj otec veril v optimalizáciu raného detstva namiesto plytvania časom hraním sa vonku alebo pozeraním televízie,“ hovorí dnes Susan. Ľudia vraveli, že rodičia dievčatám ničia detstvo a že na nich príliš tlačia. Sestry priznávali, že síce ako tínedžerky nechodili na diskotéky, ale mali podľa nich šťastné detstvo.
Šach bol rodinnou aktivitou, doslova skupinovou posadnutosťou, ktorá ich spájala proti vonkajšiemu svetu, ktorý nebol vždy láskavý. „Učiť sa hrať šach bolo pre mňa prirodzené. Vždy som chcela hrať so sestrami,“ povedala najmladšia Judit, podľa ktorej vyrastali vo veľmi zvláštnej atmosfére. Napriek tomu svojich rodičov vždy považovala za výnimočných ľudí.
Garry Kasparov svoje slová ľutoval
Mnohí ich priatelia potvrdili, že sú zdravo súdržnou rodinou a nie kočovným cirkusom pod vedením tyranského patriarchu, ako ich vykresľujú niektorí protivníci. Niektorí šachoví oponenti zase hovorili o tom, že žiadna žena nemôže byť skutočne dobrá v šachu, pretože ženy neboli jednoducho také múdre ako muži, o čom mal svedčiť malý počet úspešných hráčok. Sestry Polgárove ale dokázali niečo iné a pri šachových partiách potvrdzovali otcovu hypotézu.
