V regióne Kaukazu by mal vzniknúť ďalší zastupiteľský úrad Slovenska
Arménsko a Azerbajdžan v súčasnosti rieši zastupiteľský úrad v Moskve, čo však kapacitne nepostačuje.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Foto: TASR/Michal Svítok
Bratislava 13. januára (TASR) - Rezort diplomacie má naďalej záujem zriadiť v regióne Kaukazu ďalší zastupiteľský úrad (ZÚ). Zatiaľ tam funguje iba jeden v gruzínskom Tbilisi, ktorý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák otvoril v apríli 2014. Dovtedy Gruzínsko pokrývalo veľvyslanectvo v Ankare.
Arménsko a Azerbajdžan v súčasnosti rieši ZÚ v Moskve, čo však kapacitne nepostačuje. Ministerstvo navrhuje zriadiť v azerbajdžanskej metropole Baku malý, finančne nenáročný úrad. V tejto súvislosti rezort poukazuje na to, že práve Azerbajdžan tvorí 80 percent HDP južného Kaukazu a okrem toho je významným aktérom v energetických infraštruktúrnych projektoch. V Bratislave nedávno otvoril svoju pobočku ZÚ.
Súčasný stav siete úradov na západnom Balkáne považuje MZV za postačujúci, upozorňuje však na celkovú zastaranosť fyzického stavu úradov, ich zariadenia a vybavenia. Vyplýva to zo správy o slovenských ZÚ v zahraničí, ktorú dnes schválila vláda.
Z hľadiska posilnenia možností rozšírenia ekonomickej spolupráce v oblasti start-upov a inovácií ministerstvo uvažuje o znovuotvorení Generálneho konzulátu (GK) SR na západnom pobreží USA. Navrhuje San Francisco. Konzulát v Los Angeles zrušilo Slovensko v januári 2014 z finančných dôvodov. Pokrytie západnej časti USA si medzi seba rozdelili GK v New Yorku a ZÚ vo Washingtone.
V prípade Latinskej Ameriky ministerstvo upozorňuje na neobsadené miesta plnohodnotnými ekonomickými diplomatmi na úradoch v Mexiku, Buenos Aires a Havane. "Súčasné jediné obsadené miesto ekonomického diplomata pre Južnú Ameriku jednoznačne nepostačuje nielen z dôvodu nízkej úrovne využitia možností v ekonomickej spolupráci, ale aj v porovnaní s aktivitami našich susedných štátov v regióne," upozorňuje MZV.
V rámci finančných možností by sa preto podľa neho malo uvažovať o prípadom zriadení ZÚ v niektorej krajine na západnom pobreží Južnej Ameriky. "Ide o krajiny s najväčším regionálnym ekonomickým potenciálom s možnosťou ďalšieho rastu a posilňovania ich trhov," konštatuje, pričom za najvhodnejšie riešenie považuje buď úrad v Bogote (Kolumbia), alebo znovuotvorenie ZÚ v Lime (Peru).
Rovnako rozmýšľa nad vytvorením úradu v saudskoarabskom Rijáde.
Z hľadiska potreby zintenzívnenia prezentácie Slovenska v zahraničí považuje ministerstvo zabezpečenie kultúrnej diplomacie na vybraných ZÚ. Jej výkon aktuálne supluje politický úsek. O posilnenie jedného diplomata so zameraním na kultúru požiadal napríklad úrad v Kyjeve.
MZV odporúča obnoviť dočasne pozastavenú činnosť slovenských inštitútov v Rumunsku a Bulharsku. Navrhuje tiež vytvorenie jedného takéhoto inštitútu pre balkánske teritórium, kde žije početná skupina Slovákov. V Srbsku ich je napríklad 60.000, v Chorvátsku 5000 a v Rumunsku 17.000.
Inštitucionálny základ prezentácie slovenského umenia a kultúry v zahraničí tvorí osem slovenských inštitútov v Berlíne, Budapešti, Moskve, Paríži, Prahe, Ríme, Varšave a Viedni.
