Počas fašiangov bolo na Slovensku v minulosti najviac svadieb
Svadby počas týždňa, najmä v stredu, boli tradíciou pred, a tiež krátko po druhej svetovej vojne aj v bratislavskom Lamači.
Ilustračné foto. Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Bratislava 24. januára (TASR) – Fašiangové obdobie, teda obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, bolo na Slovensku v minulosti nielen obdobím zábav, bálov a hodovania, ale aj obdobím, počas ktorého sa konalo najviac svadieb. Najmä na dedinách sa pritom ešte v prvej polovici 20. storočia konali sobášne obrady často v strede týždňa.
Historička a etnologička Katarína Nádaská objasnila, že dôvodom je fakt, že roľníci a gazdovia, žijúci na dedine, nechodili v zime denne do práce. "Preto počas fašiangov, keď bola zábava povinná, si mohli dovoliť robiť svadby aj cez týždeň," uviedla. "Na sobotu sa obligátny deň konania svadieb presunul až po druhej svetovej vojne," dodala.
Svadby počas týždňa, najmä v stredu, boli tradíciou pred, a tiež krátko po druhej svetovej vojne aj v bratislavskom Lamači. "Zvyčajne sa začínali o 11.00 h prvým pohostením v dome, kde sa konala i svadobná hostina po obrade," zaspomínal jeden z lamačských rodákov Rudolf Brutenič. Na menších svadbách sa podľa jeho slov schádzalo 30 hostí, na tých väčších sa veselilo aj 150 svadobčanov. "Hovorilo sa tiež, že ak fašiangy trvajú kratšie, majú šancu sa vydať aj tie škaredšie dievčatá, lebo chlapci nemajú veľa času na výber," dodal so smiechom pamätník z Lamača.
Upozornil takisto, že atmosféra niekdajšej lamačskej svadby sa dostala aj do vysielania vtedajšieho Československého rozhlasu, keď priebeh svadobného obradu zaznamenali v 50. rokoch minulého storočia ochotnícki herci.
