Botanická záhrada SPU vybudovala novú expozícu mäsožravých rastlín

Botanická záhrada SPU v Nitre, ilustračné foto Foto: TASR - Henrich Mišovič

 

Nitra 25. januára (TASR) – Botanická záhrada Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre vybudovala v spolupráci s občianskym združením Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín novú expozíciu týchto rastlín. „Do sortimentu nám pribudlo niekoľko desiatok nových rastlín. V Botanickej záhrade venujeme mäsožravým rastlinám pozornosť už niekoľko rokov, vplyvom rôznych podmienok sa sortiment postupne obmieňal,“ skonštatovala Michaela Hrúzová z Botanickej záhrady SPU. Nová expozícia sa bude podľa jej slov aj naďalej dotvárať a dopĺňať o nové a zaujímavé druhy.

Podstatnú časť mäsožravých rastlín tvorí zhruba 50 jedincov rodu Sarracenia. Vytvárajú vzpriamené trubice, dorastajúce v závislosti od druhu do výšky 30 až 80 centimetrov. Dopĺňajú ich nižšie druhy ako rosička, tučnica, mucholapka a bublinatka. „Uprostred vysadenej plochy je situovaná provizórna bystrina, kde by sme chceli doplniť aj vodné mäsožravé rastliny. Plánujeme rozširovať aj rašelinník, ktorý dotvorí celkovú kompozíciu a súčasne prispeje aj k vytvoreniu potrebnej mikroklímy,“ povedala Hrúzová. Druhú časť expozície tvoria pôsobivé rastliny krčiažnikov. Tieto epifitné rastliny rastú ako dlhé drevnatejúce liany alebo plazivé rastliny.

Mäsožravé rastliny sú výsledkom evolúcie, keď v dôsledku nedostatku živín v pôde vyvíjali svoju schopnosť prijímať chýbajúce výživné látky z iných zdrojov. Podobne ako všetky zelené rastliny aj „mäsožravky“ sú schopné fotosyntézy, ale potrebné živiny dopĺňajú rozkladom tiel ulovenej koristi. Aby bola rastlina považovaná za mäsožravú, musí dokázať korisť nalákať, lapiť, stráviť pomocou vlastných enzýmov a využiť látky takto získané. Korisťou sú mušky, chrobáky, pavúky, pri väčších druhoch dokonca drobné cicavce, ako sú myši či jašterice.