Senecovo proroctvo sa splnilo: Nový námorník presne pred 525 rokmi objavil nový svet
Objaviteľova flotila pozostávala z troch lodí, ich mená boli Santa Maria, na ktorej sa plavil sám Kolumbus, Nina a Pinta, ktorým velili bratia Pinzonovci.
Palos de la Frontera/Bratislava 3. augusta (TASR) - Flotila janovského moreplavca v španielskych službách Krištofa Kolumba sa pred 525 rokmi 3. augusta 1492 vydala zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera (Andalúzia) na západnú domnelú cestu do Indie. O niekoľko týždňov však objavili Ameriku.
Krištof Kolumbus (Christoforo Colombo alebo Cristóbal Colón) sa narodil v roku 1451. Presný dátum nie je známy. V Portugalsku sa oženil s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, ktorý mu dal kartografické materiály. Príprava na dlhú a náročnú cestu sa tak mohla začať.
Kolumbova flotila pozostávala z troch lodí, ich mená boli Santa Maria, na ktorej sa plavil sám Kolumbus, Nina a Pinta, ktorým velili bratia Pinzonovci.
Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, 1/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spávať, pretože hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť.
V tom čase sa čulo obchodovalo s Indiou a plány na nájdenie výhodnejšej cesty do exotickej krajiny neboli neznáme. Kolumbus obhajoval na portugalskom, neskôr na španielskom kráľovskom dvore plavbu na západ. Iniciovala ho k tomu mapa zostavená astronómom z Florencie Toscanellim a predpoklad, že Zem je guľatá.
Toscanelli svoju mapu predložil na portugalskom dvore už v roku 1474. S podobným návrhom nepochodil o desať rokov ani Kolumbus, preto Portugalsko opustil a ponúkol svoje služby Španielsku. Krajina bola síce vyšťavená vojnou s Maurami, kráľovná však napokon s výpravou súhlasila. Prázdnej kráľovskej pokladnici vypomohla obchodnícka rodina Pinzonovcov.
Námorníci sa po 34 dňoch na nekonečnom oceáne mohli 12. októbra 1492 tešiť z pevniny. Objavením Ameriky však jeho pôvodným obyvateľom nastali ťažké časy.
Posledná výprava sa skončila krachom v novembri 1504. Zdrvený Kolumbus skonal 20. mája 1506 v španielskom Valladolide vo veku 54 rokov. Zomrel zrejme na Reiterov syndróm, vzácnu tropickú horúčku. To, čo prorokovala Senecova Medea v 14. storočí pred objaviteľovou dobou, sa naplnilo. "Príde čas, keď sa zjaví veľká časť zeme a nový námorník objaví nový svet a Island už nebude viac poslednou z krajín," znelo proroctvo.
Moreplavec nemal pokoj ani po smrti. Jeho ostatky viackrát premiestnili. Dodnes sa viacerí sporia, v ktorom kostole vlastne Kolumbus odpočíva. Kolumba podľa historických prameňov pochovali na malom cintoríne v španielskom Vallaloide a neskôr ho preniesli do kláštora La Cartuja v Seville.
Omyl istého vydavateľa z Vicenzy, ktorý vydal jeden cestopisný zborník, spôsobil reťazovú reakciu viacerých omylov, ktoré viedli k tomu, že novému kontinentu dal meno nie jeho objaviteľ, ale Kolumbov krajan, cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci, ktorý dosiahol roku 1501 brehy Južnej Ameriky.
Za pravdepodobne prvého európskeho objaviteľa Ameriky mnohí historici označujú nórskeho Vikinga Leifa Erikssona (†40). Okolo roku 1000 n.l. na lodi s ďalšími mužmi priplával na pobrežie Severnej Ameriky a tiež tam prezimoval. Miesto pomenoval Vinland - Zem vína. Archeológovia sa domnievajú, že išlo o Newfoundland, kde Eriksson vybudoval osadu.
