V Bratislave prezentovali prvú knihu Rafika Schamiho v slovenčine

Bratislava 12. októbra (TASR) - Rafik Schami vo svojom rozsiahlom a čitateľsky mimoriadne úspešnom literárnom diele rozvíja najlepšie tradície ľudového rozprávačstva, aké v arabských krajinách zosobňuje "hakawátí" - ten, kto dnes sedí v čajovni na vyvýšenom mieste a spriada zábavné, ale i poučné príbehy či voľne reprodukuje historické udalosti odovzdávajúc tak morálny odkaz predchádzajúcich generácií. Tvrdí o knihách sýrskeho spisovateľa žijúceho v Nemecku Marián Hatala. Básnik a prozaik, ktorý patrí k naším najvýznamnejším prekladateľom z nemčiny, prezentoval v stredu (11. 10.) v Goetheho inštitúte v Bratislave titul Sofia - prvú knihu predstaviteľa migrantskej literatúry Rafika Schamiho, ktorá vyšla v slovenskom preklade.

Sofia alebo Začiatok všetkých príbehov je špionážny triler, pretkaný dvoma vášnivými ľúbostnými príbehmi. Odohráva sa v Schamiho rodnom meste Damasku v roku 2010, krátko pred Arabskou jarou. Opisuje lásku mladej kresťanky Sofie a moslima Karíma, ktorá obom neskôr zachráni život a šťastie. Román odkrýva predsudky kresťanov voči islamu, praktiky tajnej polície v Sýrii, ale aj romantické miesta v starobylom Damasku. Slovenskí čitatelia si tak môžu vychutnať napínavý príbeh zo Sýrie v rokoch 1927 až 2010 a popritom sa dozvedieť informácie o spôsobe života v Damasku a o zvykoch Arabov. "O ich radostiach, smútkoch a strachoch," dopĺňa autor knihy, ktorú na slovenský knižný trh prináša vydavateľstvo Zelený Kocúr.

Marián Hatala pre TASR prezradil, že v čase, keď ho vydavateľstvo oslovilo v súvislosti s prekladom románu Sofia, ktorý svojím jazykom pripomína Rozprávky z tisíc a jednej noci, zaoberal sa pretlmočením básní Hermanna Hesseho do knihy Stepný vlk. "Zo dňa na deň som mal do činenia s užšou lexikou, s menej nápadnými štylistickými figúrami, s celkom inou obraznosťou, s úplne odlišnými motívmi a námetmi," vysvetlil a ďalej priznal, že chvíľu nad dielom "ohŕňal nos". "No čoskoro ma Schamiho zručné rozprávanie strhlo tak, že som sa ocitol v sústavnom prúde príbehov, vo svete originálnych postáv. Postupne som ako herec začal žiť ich životy a bolo mi s nimi dobre, akokoľvek rozdielne boli ich pohnútky, postoje a skutky," doplnil Hatala. Sofiu prekladal a čítal ako knihu proti exilu, ktorý sa stal - povedané s autorom - pliagou 20. storočia. "Čítal som ju ako knihu proti zabúdaniu z ľahostajnosti, ktorá nás čitateľov estetizuje a prispieva k našej citovej výchove. V mene všetkého, čo je a má zostať ľudské," uzavrel.

Rafik Schami (1946) sa narodil v Damasku, od roku 1976 žije v Nemecku. V roku 2002 sa stal členom Bavorskej akadémie krásnych umení. Jeho prozaické dielo je preložené do mnohých jazykov a autor zaň získal viacero vyznamenaní. Vo vydavateľstve C. Hansera mu vyšli knihy Temná strana lásky (2004), Kaligrafovo tajomstvo (2008), Žena, ktorá svojho muža predala na blšom trhu (2011), ako aj knihy pre deti Srdce bábiky (2012) a Príbeh majstra Mária (2013).