Venera 4 pred 50 rokmi poslala správy o atmosfére Venuše
Išlo o prvú sondu sovietskeho programu Venera zo 60. rokov 20. storočia, ktorej sa podarilo preniknúť k Venuši natoľko, že poslala na Zem informácie o zložení jej atmosféry.
Bratislava 18. októbra (TASR) - Kozmická sonda vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR, dnes Rusko) Venera 4 sa pred 50 rokmi 18. októbra 1967 dostala do atmosféry planéty Venuša, v ktorej po zaslaní informácií zhorela.
Venuša, pomenovaná po rímskej bohyni a najnápadnejší astronomický objekt na rannej a večernej oblohe na Zemi (okrem Slnka a Mesiaca), je druhou planétou slnečnej sústavy. Veľkosťou a zložením je podobná Zemi. Obklopuje ju hustá atmosféra a tá na jej povrchu udržiava najvyššiu teplotu spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy. Pozornosť ľudí priťahovala odpradávna.
Venera 4 bola prvou sondou sovietskeho programu Venera zo 60. rokov 20. storočia, ktorej sa podarilo preniknúť k Venuši natoľko, že poslala na Zem informácie o zložení jej atmosféry.
Na obežnú dráhu okolo Zeme vyniesla Veneru 4 raketa 12. júna 1967. Po navedení na medziplanetárnu dráhu k Venuši vstúpila do jej atmosféry 18. októbra 1967, keď sa uvoľnilo pristávacie puzdro s dvoma teplomermi, barometrom, rádiovýškomerom, meračom hustoty atmosféry, 11 analyzátormi plynov a dvoma rádiovými vysielačmi. Hlavná časť sondy, ktorá obsahovala aj korekčný motor, slnečné batérie, magnetometer, detektory kozmického žiarenia, indikátor kyslíka a vodíka a iónové pasce, zhorela v atmosfére. Predtým však poskytla cenné informácie o pomeroch v okolí Venuše. Pristávací modul po vstupe do atmosféry zabrzdil svoj let s preťažením asi 300 g, rozvinul systém padákov (brzdiaci z rýchlosti zhruba 300 m/s na rýchlosť 10 m/s) a po dobu 94 minút vysielal na Zem signály o uskutočnených meraniach priamo na Zem. Odmlčal sa vo výške 28 km.
Pri viac ako hodinovom zostupe atmosférou Venuše na padákoch prístroje zistili, že jej hlavnou súčasťou je oxid uhličitý (viac ako 90 percent) a zaznamenali malé množstvo vodnej pary, kyslíka a vzácnych plynov. Zmerali magnetické pole Venuše. Nezistili vplyv radiačných pásov, ktoré by Venušu chránili pred účinkami slnečného vetra. Potvrdili tým odlišnosť Venuše od Zeme, ktoré predtým mnohí považovali za kozmické dvojičky vzhľadom na podobnú hmotnosť a veľkosť.
