Bačišin: Októbrová revolúcia priniesla nový typ človeka - sovietskeho

Bratislava 7. novembra (TASR) - Presne sto rokov uplynulo od ozbrojeného prevratu v Rusku, známeho ako Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorý vtedy znamenal koniec demokratického Ruska. Boľševici chceli vytvoriť spoločnosť založenú na sociálnej rovnosti aj umelého človeka. Vznikol homo sovieticus, človek sovietsky. Poukázal na to expert na problematiku Sovietskeho zväzu a Ruska Vladimír Bačišin.

Veľká októbrová socialistická revolúcia sa odohrala 7. novembra 1917. "Predchádzala jej Februárová revolúcia, ktorá znamenala premenu monarchie na liberálno-demokratickú republiku. Cár Mikuláš II. sa 1. marca 1917 zriekol trónu," uviedol Bačišin. Za pozitívum revolúcie označil to, že mnohé liberálne demokracie museli zlepšiť sociálnu politiku, zaviesť bezplatné školstvo a zdravotníctvo. "Októbrová revolúcia viedla k porážke cárskych a demokratických síl v Rusku a následne k občianskej vojne. V roku 1922 bol na bývalom území Ruského impéria vyhlásený Sovietsky zväz," doplnil.

Októbrová revolúcia však podľa Bačišina priniesla aj "neopakovateľný antropologický experiment". Diktatúra proletariátu vedená Sociálno-demokratickou stranou Ruska, boľševikmi, chcela podľa Bačišina vytvoriť spoločnosť založenú na sociálnej rovnosti a tiež nového človeka. "Mal to byť homunkulus, umelý človek, vytvorený zo skúmavky komunistickej ideológie," vysvetlil. Nové spoločenské zriadenie sa podľa neho snažilo poprieť všetko, čo má niečo spoločné s demokraciou. Zo snahy vytvoriť nového človeka vznikol podľa slov experta homo sovieticus, človek sovietsky.

"Termín homo sovieticus pochádza z pokusov boľševikov vytvoriť nový sociálny systém s novým typom ľudí oddaných myšlienke komunizmu. Zakladatelia sovietskeho systému nie raz podčiarkovali, že pre vytvorenie komunizmu je potrebné vytvorenie 'nového človeka'," poznamenal.

Homo sovieticus je podľa jeho slov súhrn vlastností a čŕt, ktoré boli vlastné v rôznych pomeroch všetkým sovietskym ľuďom. Bačišin dodáva, že už 30 rokov skúma fenomén sovietskeho človeka Levada centrum, súkromný výskumný ústav, ktorý založil Jurij Levada. "Medzi základné vlastnosti sovietskeho človeka patrili ľahostajnosť ku kvalite práce, kradnutie na pracovisku, snaha zbaviť sa osobnej zodpovednosti, slabé ambície, nekritické podriaďovanie sa moci, pripravenosť splniť aj nemravné príkazy, láska k alkoholu, podozrievavosť a ľstivosť," opísal.

Homo sovieticus podľa neho nezanikol s rozpadom Zväzu sovietskych socialistických republík. "Tento fenomén sa reprodukuje. Je to zmes s prvkami socializmu, kapitalizmu, feudalizmu, monarchie, liberálnej demokracie a diktatúry," uviedol Bačišin. Homo sovieticus však podľa neho mal a aj stále má pozitívne vlastnosti. "Je to najmä dobrosrdečnosť a snaha pomôcť tým slabším, dať tým, čo sú v núdzi, aj poslednú košeľu. Žije homo sovieticus aj dnes? Áno. A nielen v bývalom Sovietskom zväze. Homo sovieticus môže žiť aj na Slovensku, v USA či Veľkej Británii," poznamenal.