Andrej Chudoba: Každý fliačik zeme je prirastený k srdcu človeka

Krškany/Bratislava 21. novembra (TASR) - Nestor slovenských spisovateľov Andrej Chudoba má v slovenskej literatúre osobitné miesto. Všeobecne je považovaný a označovaný za posledného predstaviteľa slovenskej lyrizovanej prózy, ktorý sa čoraz väčšmi prikláňal k modernému psychologickému realizmu, zachovávajúc si svoj lyrický naturel. V utorok 21. novembra uplynie 90 rokov od jeho narodenia.

Andrej Chudoba (vlastným menom Ondrej Hudoba) sa narodil 21. novembra 1927 v obci Malé Krškany (dnes Krškany) v Levickom okrese. Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Leviciach (1945-1949) pôsobil krátko ako učiteľ v Žemberovciach. Neskôr vystriedal viaceré zamestnania; bol rysovačom plechov v Tlmačoch, pomocným účtovníkom v Jednote v Pukanci, robotníkom a neskôr plánovačom v závode Sandrik v Dolných Hámroch. Od roku 1963 pôsobil ako učiteľ v základnej škole v Pukanci až do odchodu do dôchodku (1989).

V oblasti nepretržitej beletristickej činnosti sa venoval básnickej tvorbe, ale najväčší ohlas zaznamenali jeho majstrovské prozaické knihy, zbierky poviedok, noviel a povestí a predovšetkým úspešné romány, v ktorých čerpal námety z rodného prostredia južného Slovenska. Písal aj filmové scenáre, televízne hry a rozhlasové adaptácie.

Dezilúziou, rozchodom a smrťou sa končí väčšina poviedok v zbierke Zbohom, Cyrano, rozprávaných v prvej osobe bez patetizovania, len ako zvláštne príbehy všedných dní. Prvky detektívnej literatúry sa vyskytujú v románoch Nákaza a Stopárka. Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch Svedectvá a spomienky podelil s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky.

Príslušník staršej literárnej generácie sa knižne prezentoval aj žánrovým triptychom zahrňujúcim krátku prózu a básne v diele Kým slnko nezapadne. Svojimi veršami poet zdobil aj výpravnú fotografickú knihu o svojráznom tekovskom regióne Tekov krásny, čilejkársky.

Andrej Chudoba zomrel v Pukanci 21. januára 2014 vo veku 87 rokov.