Uznávaný architekt: Mladých ľudí sami vyháňame z krajiny tým, ako staviame byty

BRATISLAVA 10. októbra - Bratislava je často kritizovaná pre svoj živelný a nekoncepčný rozvoj, v ostatných rokoch aj pre svoju katastrofálnu dopravnú situáciu. Jedným z tých, ktorí na tieto problémy upozorňujú je aj architekt Peter Žalman, ktorý je zároveň aj autorom urbanistického atlasu Bratislavy.

Od Novembra 1989 uplynulo už takmer 29 rokov. Z hľadiska výstavby a vývoja miest to nie je dlhý čas, ale zároveň je dostatočne dlhý na to, aby sa ukázalo, akým smerom sa mesto uberá. Hoci sa v Bratislave urobilo veľa pozitívnych vecí, keď príde reč na koncepciu výstavby v Bratislave, objavujú sa kritické hlasy. Žalman za hlavný problém považuje fakt, že Bratislava je zo západu aj z juhu obmedzovaná prírodne Dunajom a štátnou hranicou, preto sa môže jej rozvoj uberať len smerom na východ alebo na sever. Okrem toho sa základ dnešnej výstavby postavil za socializmu, v šesťdesiatych rokoch, kedy sa postavili veľké sídliská a mesto narástlo dvakrát - zo 60-tisícového mesta najskôr narástla na 190-tisíc obyvateľov a tesne pred zmenou politického režimu už mala 440-tisíc obyvateľov. „Potom nastal útlm a situácia sa začala uberať opačne. Nedávno bola prezentovaná demografická štúdia, kde vedci z Univerzity Komenského preukázali, že do roku 2050 poklesne počet obyvateľov Bratislavy,“ upozornil Žalman v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom. A práve neprirodzený a hlavne nepremyslený demografický vývoj je jednou z príčin, prečo sa mesto nevyvíja správne.

Každý vidí len svoj pozemok, nemyslíme na medziľudské vzťahy

Žalman však vidí problém aj v nedostatočnej spolupráci samotných obyvateľov. „Každý si urobí svoje územie po svoj plot, ale čo je za tým plotom, už nikoho netrápi,“ upozornil Žalman, no zároveň dodal, že našťastie v poslednom období začali vznikať rôzne komunitné združenia, ktoré sa zaoberajú vecami spoločnými. To architekt považuje za užitočné, pretože „sme vylúčili zo svojho života to, čo je spoločné. A to sa netýka len urbanizmu“. Žalman pripomína, že o všetko sa treba starať, pretože všetko má svoju životnosť. Ako pozitívny príklad uvádza napríklad združenie Punkt, ktoré sa zaoberá uzemím okolo seba, ale rieši, ako celkovo skvalitniť nielen prostredie, ale aj život a medziľudské vzťahy v ňom. „Usilujú sa skrátka o iný štýl života. O to, čo my sme čiastočne zažili, ale vtedy na to boli iné dôvody,“ doplnil Žalman narážajúc na socialistický režim, ktorý sa usiloval dávať do popredia komunitný spôsob života, namiesto individualizmu.

Prečítajte si tiež: Nebola spokojná s tréningmi svojho syna, založila preto vlastnú hokejovú školu. Jej odchovanci hrajú po celom svete

Mladých ľudí vyháňame z krajiny tým, ako staviame byty

Žalman okrem toho ako vhodný príklad, ako sa starať o mesto, ukazuje les. „Les je živý organizmus, má svoj život. Niekde potrebuje prísnu ochranu, ale niekde zásah a inde doplnenie. Rovnako tak aj v Bratislave, to, že má rozsiahle nezastavané územia, neznamená, že majú všetko do rúk chytiť developeri a všade postavia byty, ktoré predávajú za veľké úvery. Mladých ľudí tak logicky vyženieme z vlastnej krajiny, veď prečo by sa mali uväzovať na tridsať rokov? Ako si majú založiť rodinu? To je vylúčené,“ povedal pre Dobré noviny Žalman. Ako doplnil, aby sme mohli mesto správne rozvíjať, musíme poznať demografické predpoklady, vytvoriť technickú infraštruktúru a myslieť na krajinu a životné prostredie. Ak sa tieto veci vnímajú komplexne, výstavba je rozumná a plánovaná, čo v konečnom dôsledku umožní mladým ľuďom nájsť si dostupné bývanie, namiesto megalomanských bytov, ktoré sú výsledkom neorganizovanej výstavby developerov.

Viac názorov architekta Petra Žalmana o výstavbe v hlavnom meste a o tom, ako by sa mesto malo ďalej rozvíjať, sa dozviete z priloženého videorozhovoru.