Do obdobia Veľkého pôstu v pondelok vstúpia aj pravoslávni kresťania
Kým osobitné nedeľné čítania pripravujú kresťanov na toto obdobie duchovne, posledný týždeň v sebe zahŕňa už aj prípravu fyzickú.
Bratislava 19. februára (TASR) – Do obdobia Veľkého pôstu v pondelok vstúpia aj pravoslávni kresťania. Pre praktizujúcich kresťanov je to špecifická doba cirkevného roka. Príprava na ňu sa začína štyri týždne vopred. Kým osobitné nedeľné čítania pripravujú kresťanov na toto obdobie duchovne, posledný týždeň v sebe zahŕňa už aj prípravu fyzickú. TASR o tom informoval tajomník tlačového odboru Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Peter Soroka.
Podľa čítaní z Evanjelia majú nedele svoje vlastné pomenovania – Mýtnika a farizeja, Márnotratného syna, Strašného súdu a Vyhnania z raja. "Posledné dve nedele majú podľa spôsobu stravovania aj iné pomenovania – tá predposledná Mäsopustná, keďže po nej sa prestáva jesť mäso, a posledná Syropustná, keďže v tzv. Čistý pondelok po nej sa začína samotný Veľký pôst a tým aj zdržanlivosť od akýchkoľvek jedál živočíšneho pôvodu," uviedol Soroka.
Kresťania sú počas tohto obdobia vyzývaní nasledovať príklad samotného Spasiteľa Christa, ktorý sa pred začiatkom svojho verejného pôsobenia postil na púšti 40 dní, po ktorých vyhladol a vtedy k nemu pristúpil diabol a začal ho pokúšať. "Aj pre jeho nasledovníkov je toto obdobie obdobím skúšok, a to nielen svojej fyzickej výdrže, ale predovšetkým tej duchovnej," priblížil Soroka.
Väčšina pravoslávnych kresťanov v tomto období intenzívnejšie navštevuje chrámové bohoslužby, ktoré sú v porovnaní s inými obdobiami liturgického roka dlhšie, kajúcnejšie, číta sa na nich viac úryvkov zo Svätého písma a robia sa tzv. poklony.
