Za vznikom legendárnych tatranských kúpeľov je láska. Aj vďaka nej fungujú už neuveriteľných 90 rokov

Vysoké Tatry 4. apríla (TASR) – Kúpele Horný Smokovec fungujú nepretržite už 90 rokov, ich vzniku predchádzala láska lekára a jeho pacientky, no zároveň aj budovanie tatranskej osady Horný Smokovec, kde sa ľudia liečili na tuberkulózu (TBC).

„Naša babička Zdenka sa narodila v roku 1901, pochádzala z dobre situovanej pražskej rodiny, ktorá ju poslala na liečenie do Vysokých Tatier, pretože podľa ich názoru bola neduživá. Stretla sa tu s doktorom Jánom Opatrným z Vodňan, ktorý bol ftizeológ a pracoval v Dolnom Smokovci, kde sa staral o takýchto pacientov,“ priblížila riaditeľka kúpeľov Karin Fireszová.

Z tohto zoznámenia vznikol vzťah, ktorý vyústil až do svadby a rodičia Zdenky Karáskovej požičali páru peniaze. Za ne postavili sanatórium, ktoré v Hornom Smokovci stojí už od roku 1928 dodnes. „Dedo tu bol lekár, ktorý sa staral o pacientov a babička sa starala o chod zariadenia po tej praktickej stránke. Tu v Tatrách si potom založili aj rodinu,“ dodala Frieszová, ktorá kúpele vedie spolu s Bibiánou Prekopovou.

Liečba nielen pre bohatých a majetných

Podľa Zuzany Kollárovej z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove si v súvislosti s kúpeľmi treba najprv uvedomiť, prečo vlastne vznikol Horný Smokovec a s ním spojená Pekná vyhliadka. „Na prelome 19. a 20. storočia boli Starý Smokovec a Štrbské Pleso najvýznamnejšími klimatickými miestami vo Vysokých Tatrách, chodila tam predovšetkým bohatá maďarská a nemecká klientela. Práve preto sa na konci 19. storočia stavali veľmi honosné liečebné domy,“ vysvetľuje Kollárová s tým, že počas 1. svetovej vojny sa rozšírila tuberkulóza a prišlo sa na to, že veľmi účinnou liečbou sú klimatické kúpele. Práve preto sa Tatry stali centrom liečenia tohto ochorenia. „Tuberkulózu však nemali len bohatí, bolo to predovšetkým bežné, chudobné obyvateľstvo, ktoré si nemohlo dovoliť drahé kúpeľné domy. Práve preto vznikol Horný Smokovec, kde sa v 30. rokoch minulého storočia začali budovať menšie kúpeľné domy, ktoré splnili svoj účel. Boli zariadené veľmi jednoducho a účelne, zväčša tam bol jeden lekár a niekoľko sestier,“ doplnila Kollárová.

Prvé domy boli na Peknej vyhliadke postavené už v roku 1927, o necelých desať rokov tam stálo už 15 moderných budov. Staval ich hlavne Jozef Šašinka z Popradu, ktorý je autorom viacerých stavieb v regióne. „Bol nielen staviteľom, ale aj obrovským sponzorom, venoval sa charitatívnej činnosti a s tým súviseli aj jeho zákazky,“ doplnila Kollárová. V Hornom Smokovci vznikli aj menšie liečebne, najznámejšie bolo práve zariadenie doktora Jána Opatrného. Bol vlastníkom sanatória a hlavnou indikovanou chorobou, ktorá sa tam liečila, bola práve TBC. „Sanatórium malo v 30. rokoch iba 30 lôžok, o pacientov sa staral jeden hlavný a jeden pomocný lekár, tri až štyri opatrovateľky,“ priblížila Kollárová.

Mnohé liečebne mali smutný osud

V Hornom Smokovci boli aj ďalšie liečebne, napr. súkromný liečebný dom Lea Feldmana, žida, ktorý zomrel v koncentračnom tábore, doktor Karol Kuklík si zas zriadil na Peknej vyhliadke ozdravovňu Hamalčík. Obe zanikli, a ako najstabilnejšie miesto sa ukázala práve liečebňa Jána Opatrného, ktorá sa neskôr pretransformovala a stala sa súčasťou Československých štátnych kúpeľov. V tomto období slúžili menšie kúpeľné domy hlavne na doliečovanie. „Doktor Opatrný bol považovaný za kapitalistu, majetok mu skonfiškovali a dostal sa do vlastníctva jeho vnučiek až v 90. rokoch,“ dodala Kollárová.

Klimatické kúpele Horný Smokovec sú v súčasnosti zamerané na choroby dýchacích ciest u detí a dorastu, od troch do 18 rokov. Zariadenie ťaží predovšetkým zo svojej polohy v horskom prostredí, ktoré tieto chronické ochorenia preukázateľne pomáha liečiť. „Už viac ako 20 rokov pokračujeme v tom zameraní, ktoré tu bolo v minulosti. Za toto obdobie sme investovali veľa peňazí najmä do opráv, ale aj nového zariadenia, či už z vlastných, úverových zdrojov a fondov Európskej únie,“ doplnila Frieszová s tým, že ročne v tomto zariadení odliečia okolo tisíc pacientov.