Filozof Egon Gál: Kto vymyslel slogan „Za slušné Slovensko“, bol génius
Gál však upozorňuje, že si nemyslí, že na Slovensku je po protestoch viac slušných ľudí, iba tí, ktorí používali iné ako slušné metódy, si dávajú viac pozor.
BRATISLAVA 15. apríla - Protesty, ktoré sa začali organizovať po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa nesú v znamení hesla „Za slušné Slovensko“. Zdá sa však, že aspoň nateraz sú najmä vo verejnom priestore tieto slová bez hlbšej odozvy. O téme slušnosti a o tom, čo si máme predstavovať pod pojmom „slušné Slovensko“ sa Marián Balázs vo svojej relácii KRIŽOVATKY rozprával s filozofom Egonom Gálom.
Egon Gál si myslí, že „za slušné Slovensko“ je skutočne inteligentný slogan a vyjadruje, že potrebujeme slušnejšie Slovensko, než v akom práve žijeme. „Tým mladým ľuďom, ktorí nás práve pod týmto heslom vytiahli do ulíc sa celkom darí. Myslím si, že to malo efekt a niečo dosiahli. Otázka je, aké to bude mať dlhodobejšie efekty,“ uviedol na úvod Gál a upresnil, že zmeny v politickom kontexte nie sú zanedbateľný výsledok. Gál si dokonca myslí, že sme všetci o čosi slušnejší. Dokonca aj opozícia, ktorá spočiatku nevystupovala podľa Gálových kritérií veľmi slušne. „Tie protesty sú podľa slušnejšie ako boli v prípade Gorily. Ľudia sú slušnejší a snažia sa vystupovať slušnejšie,“ uviedol Gál.
Gál však upozorňuje, že si nemyslí, že na Slovensku je po protestoch viac slušných ľudí, iba tí, ktorí používali iné ako slušné metódy, si dávajú viac pozor. „Slušnosť je veľmi hmlistý pojem, ale slušný človek je ten, kto dodržiava isté nepísané morálne normy. A slušná spoločnosť je taká, v ktorej sa oplatí byť slušný,“ pokúsil sa definovať slušnosť Gál, ale zároveň upozornil, že neexistuje žiaden zákon alebo sankcie, ktoré by trestali neslušnosť.
Byť slušný v spoločnosti podľa Gála znamená byť priateľský a poctivý. Otázkou však zostáva, ako dosiahneme, aby sa politici aj občania na všetkých úrovniach správali poctivo. Podľa Gála je však omyl domnievať sa, že polícia, súdy a prokuratúra sú schopné zaistiť poctivosť a slušnosť. „Toto mi prekáža aj na súčasnej politickej scéne - politici sa situujú do roly investigatívnych novinárov a novinári sa situujú do roly vyšetrovateľov, prokurátorov a občania sú porota. Takto sa nedá dosiahnuť slušnosť v spoločnosti,“ upozornil Egon Gál a dodal, že ľudia práve vďaka tomu už nikomu neveria.
Pocit hanby ľudí zaväzuje
Pri otázke, ako dá dosiahnuť, aby sa spoločnosť správala poctivo, si Gál spomína na experimenty niektorých sociálnych psychológov, ktorí svojim žiakom umožnili v testoch podvádzať a hľadali podmienky, za ktorých bude podvodov najmenej. „Študentov rozdelili na dve polovice a obom dali rovnaký matematický test. Jednu skupinu však učiteľ počas testu opustil a zistilo sa, že práve táto skupina mala lepšie výsledky, pretože študenti podvádzali. Potom urobili niekoľko ďalších experimentov, kde napríklad študentov upozorňovali, že podvody sa budú trestať, ale nepomohlo to, študenti podvádzali aj naďalej. Napokon vyskúšali posledný experiment, kde študentom dali pred testom podpísať záväzok, že budú dodržiavať morálny kódex univerzity. Nikto z tých študentov, ktorí záväzok podpísali, v teste nepodvádzal, pričom ani na jednej z testovaných univerzít žiaden morálny kódex nemali,“ popísal nešpecifikované experimenty Gál. Aj na základe tejto skúsenosti si Gál myslí, že prirodzený pocit viny či hanby ľudí zaväzuje. A ak sa vytvorí prostredie, v ktorom sa človek cíti byť zaviazaný byť poctivý, potom sme schopní vybudovať slušnú a poctivú spoločnosť. Gál však nevie, ako presne sa to dá urobiť.
Predpokladom pre to, aby ľudia mali morálne pravidlá zvnútornené v sebe a správali sa podľa nich, je správna výchova detí už v školách. Ďalšou podmienkou však je, aby sa človek hanbil, keď poruší pravidlá. Gál si nemyslí, že sme od podstaty podvodníci, klamári alebo zlodeji. „Ale človek necíti taký morálny záväzok voči niečomu spoločnému. Máte výčitky svedomia, keď niekoho okradnete a nemáte výčitky svedomia, keď si zoberiete zo spoločného,“ uviedol Egon Gál pre Dobré noviny. Podľa Gála je potrebné, aby demokratický poriadok fungoval trochu dlhšie, kým si vybudujeme citlivosť na to, čo je spoločné.
Zmeniť sa musia politici, ale aj médiá
Aby sme mohli hovoriť o aspoň trochu slušnejšom Slovensku, politici by podľa Gála mali zmeniť štýl vystupovania na verejnosti. „Keď si politici v televízii nadávajú do zlodejov, ľudia si povedia, čo je na tom takto sa k sebe správať, keď sa tak správajú aj oni?“ upozornil Gál. Keď verejnosť od politikov nebude vyžadovať iné správanie, politici sa budú správať aj naďalej ako hulváti.
Médiá by zase podľa neho mali zmeniť štýl informovania. Najväčší priestor v nich dostávajú rôzne kauzy, ale médiá o nich informujú len v rovine rôznych indícií. Keď sa potom kauza ukáže ako neopodstatnená, tak sa o tom verejnosť ani nedozvie a ako áno, „blbý pocit v ľuďoch zostáva“. Podľa Gála by mali médiá každú kauzu, ktorú chcú zverejniť, vedieť vysvetliť a zdôvodniť.
Viac o tom, ako by malo vyzerať slušné Slovensko sa dozviete v priloženom videorozhovore.
