Múzeum v Prešove má vo svojich zbierkach kachlicu s erbom mesta
Nájdené kachlice boli základnou časťou kachľových pecí, ktoré slúžili na výhrev interiérov.
Prešov 2. júla (TASR) – Nepoužité kachlice z polovice 16. storočia, ktoré sa používali na výrobu kachľových pecí, má vo svojich zbierkach Krajské múzeum (KÚ) v Prešove. Archeológovia Ľuboslav Záhorec a Dušan Bomba ich našli počas archeologického výskumu koncom roka 2016 na Slovenskej ulici v Prešove.
"Preskúmali časť dvorovej parcely meštianskeho domu, kde našli okrem iného i poškodenú hrnčiarsku pec. V jej konštrukcii sa našiel veľký súbor neskorostredovekých komorových kachlíc, ktoré nikdy neboli použité, čo je vlastne taký unikát. Medzi desiatkami týchto kachlíc sa našli viaceré s heraldickými motívmi, ďalej s figurálnymi, ako i s rastlinnou výzdobou. Medzi heraldickými motívmi osobitné miesto má kachlica s takzvaným druhým erbom Prešova, ktorý bol daný do užívania Prešovu v roku 1558 ako ocenenie za pomoc v mocenských bojoch medzi nástupníkmi na cisársky trón, medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským," uviedol pre TASR archeológ Krajského múzea v Prešove Marián Čurný.
Išlo podľa jeho slov o takzvané povýšenie už jestvujúceho erbu a používal sa iba desať rokov. "V jeho hornej časti sú tri rozetky. Spodná časť erbovej plochy je horizontálne rozdelená na pravú a ľavú časť. V pravej časti sú štyri prúty, ktoré symbolizujú najvýznamnejšie uhorské rieky. To, čo sa objavuje ako novinka, je miznúci orol, ktorý v pazúroch drží ratolesť, respektíve jahodu s dvoma dvojicami plodov. Je to charakteristické pre Prešov – Eperjes, a vychádza to zo starej legendy o tom, ako Prešov získal meno. Je to polovica 16. storočia, zároveň to sedí do obdobia, kedy máme prvú zmienku o založení hrnčiarskeho cechu v Prešove, čo bolo v roku 1550," vysvetlil Čurný.
Nájdené kachlice boli základnou časťou kachľových pecí, ktoré slúžili na výhrev interiérov. "Okrem heraldických motívov sa na nich vyskytujú aj figurálne – postavy. V náleze zo Slovenskej ulice sa nachádza aj portrét Ferdinanda Habsburského a jeho manželky Anny Jagelovskej," prezradil Čurný.
"Nálezy pochádzajú zo záchranného archeologického výskumu, ktorý realizovala súkromná spoločnosť. Je to obrovský súbor, ktorý obsahuje možno aj dve tony archeologických nálezov, hlavne keramických. Sú stále vo fáze spracovania, výhľadovo sa snáď dostanú aj do zbierok KÚ v Prešove," dodal archeológ.
