Replika mariánskeho stĺpa v Matejovciach v sebe ukrýva časovú schránku
Na svojom mieste už stojí niekoľko dní, v nedeľu popoludní ju slávnostne požehnajú.
Poprad 23. septembra (TASR) – Replika barokového mariánskeho stĺpa so sochou Panny Márie Immaculaty v Poprade-Matejovciach v sebe ukrýva aj časovú schránku. Na svojom mieste už stojí niekoľko dní, v nedeľu popoludní ju slávnostne požehnajú.
Úplnú obnovu Immaculaty realizoval od polovice minulého roka renomovaný akademický sochár Štefan Kovaľ. Práca s kameňom je podľa neho vždy fyzicky veľmi náročná. "A najmä pri realizácii kópie takejto národnej kultúrnej pamiatky sa nesmie stať, aby odpadol kameň tam, kde nemá, pretože takáto chyba by sa už nedala napraviť," vysvetlil. Ako ďalej uviedol, v tomto prípade ide o objekt s výškou okolo ôsmich metrov. "Preto aj bol troška problém so zháňaním materiálov, teda samotných blokov kameňa, a to najmä bol problém pri samotnom drieku stĺpa, keďže jeho čistá miera je 300 centimetrov," priblížil.
Materiál musí byť podľa Kovaľa úplne bezchybný. "S týmto kameňom, konkrétne králickým pieskovcom, je trocha problém, pretože tam už posledné roky tá ťažba bola zastavená, takže bolo veľmi problematické v tých zvyškoch blokov, ktoré tam ešte boli k dispozícii, nájsť vhodný kameň pre jednotlivé časti mariánskeho stĺpa," poznamenal s tým, že sa to nakoniec podarilo.
Ako informovala riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková, matejovská Immaculata z roku 1728 patrí do skupiny mariánskych stĺpov jednotne zhotovených a postavených v 13 spišských mestách a obciach v rokoch 1724 až 1730. Tieto objekty vyjadrujúce myšlienku nepoškvrneného počatia Panny Márie podľa jej ďalších slov postavili v spišských mestách a obciach, ktoré sa dostali v roku 1412 do zálohu poľskému kráľovi a boli v ňom až do roku 1772. Všetky vznikli pravdepodobne v jednej zo spišských kameňosochárskych dielní.
Stĺp v Matejovciach sa podľa Ondrušekovej radí k jednoducho riešeným, architektonicky a kompozične strohým. "Charakterizuje ho pomerná štíhlosť a vertikalita, jednoduchosť formy aj tvaru, prevaha priamych línií a minimum dekoratívnosti," priblížila. Vlastná socha Immaculaty je, ako ďalej uviedla, vcelku priemernou dielenskou prácou. "Náznak dynamiky dáva soche mierne rozviata drapéria plášťa po oboch bokoch postavy. Jednoducho je formovaná hlava - jej tvárová aj vlasová časť. Hlava je naklonená mierne doľava. Črty tváre i dobový účes s vlasmi čiastočne zopnutými do uzla a čiastočne spustenými na chrbát sú vytvorené úplne zhodne ako v Poprade, Strážach, Veľkej či Spišskej Sobote. Ľavú ruku má Mária priloženú k hrudi, akoby na srdci, pravú ruku má zľahka spustenú nadol v odovzdanom geste," opísala.
Ikonograficky je táto Immaculata podľa riaditeľky príkladom klasického kanonizovaného typu. "Mladá žena bez dieťaťa, vznešená a nedotknuteľná, korunovaná hviezdičkovou aureolou symbolizujúcou jej nepoškvrnené počatie," poznamenala s tým, že v súlade s ikonografickými pravidlami stojí na zemeguli, okolo ktorej sa ovíja had.
