Meno Jána Kňazovického je späté s rozvojom košickej cievnej chirurgie
Svoju pozornosť sústredil aj na problematiku infúznych roztokov a krvných transfúzií. V organizačnej práci sa zaslúžil o vznik a rozvoj transfúznych staníc.
Ľubietová/Bratislava 27. októbra (TASR) - Meno Jána Kňazovického je nerozlučne späté s rozvojom košickej cievnej chirurgie. Uznávaný lekár bol priekopníkom aj v oblasti krvnej transfúzie, prvú na území Slovenska uskutočnil v roku 1923. V sobotu 27. októbra si pripomenieme 125. výročie narodenia tejto osobnosti.
Ján Kňazovický sa narodil 27. októbra 1893 v Ľubietovej. Vyštudoval medicínu v rokoch 1911-1916 na univerzite v rumunskej Kluži. S praxou chirurga začínal na Ústave vojnových invalidov v Košiciach, kde si pod vplyvom svetoznámeho profesora Lichenberga osvojil a zdokonalil základy chirurgie a medicínske myslenie.
Počas vyhlásenia Československej republiky (ČSR), Maďarskej republiky rád a potom Slovenskej republiky rád v období rokov 1918-1919 pracoval ako lekár v radoch Červenej armády. Pri bojoch na Tise bol postrelený a po úspešnej operácii v Budapešti sa mohol vrátiť k práci lekára v župnej nemocnici v Székesfehérváre, neskôr bol asistentom na II. chirurgickej klinike v Budapešti. Do Československa sa vrátil až v roku 1922 po vyhlásení amnestie. Nastúpil pracovať na chirurgickú kliniku Štátnej nemocnice v Bratislave k profesorovi Stanislavovi Kostlivému. Od roku 1930 pôsobil ako prednosta chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach.
Popri práci lekára sa venoval aj vedeckej práci a v roku 1933 bol habilitovaný na docenta. V roku 1938 sa stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach, ktorú opustil po okupácii Košíc a prijal post prednostu chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Martine. Po druhej svetovej vojne sa vrátil znovu do Košíc, kde už zotrval natrvalo. Bol prvým dekanom novozaloženej pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, z ktorej sa v roku 1959 stala samostatná fakulta novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Vo vedeckovýskumnej práci sa venoval chirurgii gastrointestinálneho traktu, ako aj jeho motilite po žalúdočných a črevných chirurgických zákrokoch. V oblasti cievnej chirurgie patril medzi tých, čo kliesnili cestu pre zavádzanie angiografie.
Svoju pozornosť sústredil aj na problematiku infúznych roztokov a krvných transfúzií. V organizačnej práci sa zaslúžil o vznik a rozvoj transfúznych staníc, stredných zdravotníckych škôl a neskôr Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde vybudoval laboratórium pri chirurgickej klinike. Ako pedagóg vychoval viacero odborníkov, bol zakladateľom tzv. košickej chirurgickej školy.
Láska ku chirurgii a radosť zo zachraňovania životov z neho urobili aj rekordmana svetových štatistík. Aktívne operoval do veku 85 rokov, poslednú operáciu viedol ako 91-ročný a aj keď sa rozhodol zavesiť skalpel na klinec, bol stále aktívny ako pomocný lekár. Za 67 rokov praxe uskutočnil vyše 20.000 operačných zákrokov.
Uznávaný lekár obohatil chirurgiu o niekoľko prelomových metodík, ktoré z neho urobili ikonu nielen v našich končinách, ale aj vo svete.
Ján Kňazovický zomrel 20. augusta 1987 v Košiciach vo veku 93 rokov.
Na Lekárskej fakulte UPJŠ sa od roku 1993 každoročne koná Memoriál profesora Kňazovického. Od roku 2007 udeľujú na Slovensku medailu profesora MUDr. Jána Kňazovického darcom krvi za viac ako 100-násobné darcovstvo u mužov a vyše 80-násobné u žien. Medaila sa stala najvyšším ocenením pre bezpríspevkových darcov krvi, doteraz ním bola diamantová plaketa profesora MUDr. Jana Janského.
Exprezident SR Rudolf Schuster, autor cestopisov a literatúry faktu, napísal knihu s názvom Profesor Ján Kňazovický. Slávnostná prezentácia diela, ktorú organizovala Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice sa konala 14. decembra 2009 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.
Na počesť výnimočnej osobnosti sa za účasti vtedajšieho primátora mesta Košice Richarda Rašiho uskutočnilo 14. januára 2016 premenovanie Galenovej ulice v Košiciach na ulicu profesora Jána Kňazovického.
