Nielen Vlkolínec! Na Slovensku máme ešte jednu dedinku, ktorá sa mu krásou vyrovná
Klenot medzi slovenskými krásami. Malá osada s tradičnou architektúrou je učupená v lone prírody a napiť sa tu môžete aj pramenitej horskej vody.
DRÁBSKO 24. marca (Dobré noviny/TASR) - Niektorí ľudia toto čarovné miesto ani nepoznajú, iní ho prezývajú miestny Vlkolínec. Malebná dedinka Drábsko na pomedzí okresov Brezno a Poltár tróni v priamom srdci Slovenska. A v osade Kysuca skrýva jedinečnú ľudovú architektúru, akú nikde inde neuvidíte.
Tradičné dreveničky sú učupené v lone prírody Sihlianskych lazov a miestny kolorit mnohým pripomína Vlkolínec pri Ružomberku. No na rozdiel od známeho skanzenu táto podhorská osada zatiaľ nie je turisticky presýtená.
Slovenský skvost
Do Kysuce vás privedie rozbitá cestička, ktorá umocňuje atmosféru tohto rozprávkového miesta. Na jednej strane sú pekne upravené dvory s drevenými chalúpkami, na druhej strane zas budete počuť žblnkot potôčika, ktorý bol našim predkom naporúdzi po celé stáročia.
Vzťah k niekdajším hodnotám a snaha o ich uchovanie priviedli pred asi 15 rokmi skupinu ľudí k obnove už takmer zabudnutej osady Kysuca. Osada s asi dvadsiatkou drevených domov predstavuje dnes jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry na Slovensku.
„Kysuca mala v 80. rokoch uplynulého storočia ustúpiť plánom na výstavbu priehrady, ktorú ale napokon vôbec nepostavili,“ povedala TASR starostka Drábska Martina Grgačová – Kocová.
Zachránili ju pre budúce generácie
Osadu po spoločenských zmenách v 90. rokoch „objavili“ ľudia, ktorých fascinoval život na vidieku, v lone prírody a podujali sa ju zachrániť. Od obce postupne odkúpili chátrajúce domky a začali ich renovovať.
Dnes nájdete v osade asi 20 citlivo zrekonštruovaných dreveníc. Návštevníci tam uvidia nielen drevené domky, ale aj hospodárske dvory, sýpky či malú kaplnku zasvätenú sv. Anne, ktorá vám padne do oka vďaka azúrovo modrej farbe. „Je tam ešte niekoľko polorozpadnutých domov. Tie chceme ale tiež predať záujemcom, ktorí by ich obnovili a osadu tak ešte viac rozšírili,“ pripomína starostka.
Osadníci i ostatní obyvatelia asi 200-člennej obce Drábsko chodia už niekoľko rokov do Kysuce na sviatok svätej Anny, keď sa v tamojšej kaplnke koná malá pobožnosť. Po nej sa všetci stretnú na malom útulnom námestíčku, kde sa dá napiť pramenitej horskej vody.
Pôvodne sa volala inak
Zaujímavosťou je, že súčasní osadníci zriaďujú v jednom z objektov aj múzeum. Na drevenici visí oznam o zbierke starých predmetov, ktoré by ho v budúcnosti tvorili. Podľa starostky múzeum nesie meno dnes už nežijúceho Ľubomíra Janoštiaka, jedného z prvých majiteľov kysuckých dreveníc a propagátora ich krásy. V súčasnosti je podľa jej slov expozícia iba čiastočne sprístupnená a záujemcom ju otvárajú na požiadanie.
A prečo sa osada v strede Slovenska volá Kysuca? Podľa starostky bol jej pôvodný názov Otília. Nazval ju tak gróf Forgách podľa svojej dcéry. Majiteľ panstva tam na prelome 17. a 18. storočia priviedol prvých osadníkov - drevorubačov z Oravy. Neskôr k nim pribudli pastieri, furmani a sklári z Kysúc a Valašska.
