Lýdia ovláda 8 cudzích jazykov, hoci nikdy nežila v zahraničí. Vymyslela novú metódu, s ktorou sa ich vraj naučí každý

BRATISLAVA, 30. apríl - Lýdia Machová je polyglotka. Ovláda až osem jazykov bez toho, aby žila v zahraničí. Sama si vymyslela profesiu, ktorú vykonáva: je jazykovou mentorkou. Podľa jej slov je učenie sa cudzích jazykov omnoho jednoduchšie, ako si myslíte. A o svoj recept na úspech sa veľmi rada a ochotne delí aj s inými ľuďmi. Rovnako ho prezradila aj nám v rozhovore pre Dobré noviny.

Cudzím jazykom sa venovala už počas štúdia a samostatne sa začala učiť aj ďalšie jazyky, ktoré ju nejakým spôsobom oslovili. „Po francúzsky som sa naučila kvôli tomu, lebo všetky potrebné materiály na moje doktorandské štúdium boli vo francúzskom jazyku. Ruština pribudla na mojom zozname, lebo som cestovala do ďalekého Mongolska a ako by predsa vyzeralo, keby som sa s nimi rozprávala po anglicky. Ovláda anglický, nemecký, španielsky, francúzsky, poľský, ruský jazyk a aj umelo vytvorený jazyk esperanto. Momentálne sa učí už ôsmy jazyk v poradí, svahilčinu. To všetko bez toho, aby žila v zahraničí. Rada sa stretáva s ďalšími polyglotmi, preto organizuje každé 2 roky stretnutie polyglotov v Bratislave. „Je to stretnutie fanúšikov cudzích jazykov, ktorí sa radi učia vo voľnom čase. Zaujímavé je to v tom, že každý má svoju menovku, kde sú vlajkami zobrazené jazyky, ktoré ovládajú. Na základe toho sa potom ľudia rozhodnú, v akom jazyku sa s tým dotyčným chcú porozprávať,“ vysvetlila v rozhovore Machová.

Ako už bolo spomenuté, Lýdia sa momentálne učí svahilčinu, jazyk používaný v Afrike, kam plánuje v auguste aj vycestovať. „Chcela by som robiť dobrovoľnícku činnosť v Afrike a ideálne by bolo, keby som vedela s miestnymi v Tanzánii komunikovať ich jazykom. Budem tam pomáhať obyvateľom budovať ich podnikanie zamerané na miestne remeslá,“ vysvetľuje dôvod svojej cesty. Rada cestuje po celom svete a Afrika patrí medzi krajiny, v ktorých ešte nebola. S týmto cestovateľským snom si tak splní aj sen o dobrovoľníckej činnosti a zároveň sa naučí ďalší nový jazyk, ktorý sa líši od európskych jazykov.

S jazykmi je to oveľa jednoduchšie ako si väčšina ľudí myslí

Ako sama priznáva, v našich školách je to s jazykovou výučbou troška zložitejšie. Nikto totiž neučí deti, aby sa stali samoukmi a našli v jazykoch záľubu, ale vyučuje sa výhradne z učebníc. Lýdia je presvedčená o tom, že jazyk sa však učí oveľa ľahšie, keď si človek číta o veciach, ktoré ho zaujímajú, v jazyku, ktorý sa chce naučiť. Ako hovorí, ona sama spoznala veľa ľudí, ktorí sa zdokonalili v cudzom jazyku napríklad aj vďaka počítačovým hrám.

Sama sa nové jazyky učí pomocou vlastnej metódy, tzv. jazykového mentoringu. Chcela totiž nájsť spôsoby, ako ľuďom pomôcť naučiť sa jazyk svojpomocne. Tipy na učenie rozdáva nielen kamarátom či cestovateľom, ale aj učiteľom. A funguje to výborne. Lýdia nielen učí, ale aj motivuje ľudí k tomu, aby v štúdiu jazyka vydržali a zotrvali. „Predstavím ľuďom rôzne metódy napríklad na učenie slovíčok, ktoré bežne nepoznáme. Poradím im, kde sa môžu zadarmo dostať k literatúre. Každého niečo z tých možností osloví a následne sa tomu venuje každý deň. To je v podstate celý recept na učenie sa jazykov.“

Jedna z metód, ktoré odporúča samoukom, je tzv. metóda spätných prekladov. Funguje to tak, že človek preložený text z cudzieho jazyka do slovenčiny následne opäť nahlas preloží do pôvodného cudzieho jazyka. Zároveň však podotýka, že na učenie jazyka si človek musí vyčleniť priestor a venovať sa mu naplno, bez výhovoriek. Skvelým trikom je tiež využívanie tzv. „mŕtveho“ času počas dňa - keď ideme v autobuse, šoférujeme, čakáme v rade, kráčame po ulici, alebo upratujeme. Tento čas vieme pritom výborne využiť na počúvanie nahrávok v cudzom jazyku. Väčšina ľudí ani netuší, koľko hodín výuky tak dokáže za týždeň nazbierať.

Najväčší problém? Ľudia sa hanbia rozprávať v cudzom jazyku, hoci ho ovládajú

„Je to práve preto, lebo nemáme dostatok praktickej skúsenosti s rozprávaním. Jediná cesta, ako to prelomiť, je začať veľa rozprávať. Stačí, ak sa dohodnete s kamarátom alebo kolegom, že si počas obedovej prestávky budete rozprávať po anglicky. Nie je dôležité mať učiteľa, ktorý nás opravuje, ale dôležité je to, že vôbec niečo hovoríme.“

Viac sa dozviete vo videorozhovore s polyglotkou Lýdiou Machovou.