Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku sa zlepšilo

Bratislava 29. mája (TASR) – V oblasti používania menšinových jazykov v úradnom styku v obciach s minimálne 20-percentným zastúpením národnostnej menšiny došlo k zlepšeniu. Najvýraznejší pokrok bol zaznamenaný pri používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny. Konštatujú to predkladatelia Správy o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za obdobie rokov 2017-2018, ktorú v stredu schválila vláda.

Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny vychádzal pri hodnotení stavu z výsledkov rozsiahleho dotazníkového prieskumu, ktorý mapoval stav používania menšinových jazykov v úradnom styku v období od 1. januára 2017 do 1. júla 2018. „Medzi všetkými 773 oslovenými respondentmi (vrátane štátnych orgánov, vyšších územných celkov i organizačných zložiek polície a armády) bolo i 638 obcí, v ktorých majú medzi obyvateľmi minimálne 20-percentné zastúpenie občania SR hlásiaci sa k národnostnej menšine,“ informovali predkladatelia správy.

Obciam bolo položených spolu 71 otázok v 6 okruhoch: označenia v jazyku národnostnej menšiny, úradný styk, dvojjazyčné dokumenty, rokovanie orgánov územnej samosprávy, informovanie verejnosti a záverečné otázky. „Zber dát sa uskutočnil v priebehu augusta až októbra 2018," doplnili autori materiálu. Správa sa zamerala na tri kategórie jazykových práv vyplývajúcich zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Na oblasť povinných ustanovení, ktorých nedodržanie je správnym deliktom (ak napríklad úrad neumožní občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, komunikovať v ústnom a písomnom styku v jazyku národnostnej menšiny, alebo ho o takejto možnosti neinformuje).

Takisto na ustanovenia, ktoré sú povinné, no ich nedodržanie nie je správnym deliktom (napríklad zverejnenie dôležitých informácií uvedených na úradnej tabuli obce, na webovom sídle obce a vo vydávanej periodickej tlači aj v jazyku národnostnej menšiny). A v tretej oblasti aj na požívanie menšinových jazykov, ktoré zákon stanovuje ako možnosť (napríklad označenie zastávok či ulíc v obci aj v jazyku národnostnej menšiny, používanie menšinových jazykov pri rokovaní miestnych či obecných orgánov).

Z výsledkov monitorovania vyplýva, že v prvej kategórii mohlo dôjsť k možným pochybeniam pri uplatňovaní zákona v 1267 prípadoch (za rok 2016 išlo o 1712 prípadov porušenia). V rámci povinných ustanovení, ktorých nedržanie nie je správnym deliktom, podľa zistení môže dochádzať k pochybeniam v 709 prípadoch (v roku 2016 evidovali 590 prípadov). V prípade uplatňovania možností monitoring ukázal, že jazykové práva v tejto kategórii sa využívajú v 2194 prípadoch, čiastočne v 1053 prípadoch a nevyužívajú v 2611 prípadoch (v roku 2016 sa ako možnosť využívali v 1736 prípadoch, čiastočne využívali v 698 prípadoch a nevyužívali v 2440 prípadoch).

Predložená správa je v poradí šiestou hodnotiacou správou o postavení a právach národnostných menšín. V období 2013-2017 bola predkladaná s ročnou periodicitou, v roku 2017 vláda zmenila periodicitu na dvojročnú. Okrem uplatňovania jazykových práv si všíma aj oblasť podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín, príslušnú legislatívu, ale i možnosť a aktivitu príslušníkov národnostných menšín pri participácii na správe vecí verejných, na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni.