Katreniaková: Dlhodobá starostlivosť nemá stáť len na pomoci blízkych

Bratislava 20. júla (TASR) - Dlhodobá starostlivosť o ľudí so zdravotnými problémami by mala byť postavená na komunitnej formálnej starostlivosti prepojenej s podporovanou neformálnou starostlivosťou na základe vzájomnej koordinácie jednotlivých poskytovateľov.

„Neformálna starostlivosť zahŕňa neformálnych opatrovateľov, čiže najčastejšie najbližších príbuzných, rodičov, deti, životných partnerov,“ priblížila Zuzana Katreniaková z Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pôsobí v organizácii Cesta nádeje v Košiciach, ktorá je neverejným poskytovateľom domácej opatrovateľskej služby.

Neformálnymi opatrovateľmi sú často rodičia, ktorým sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím, alebo deti, ktorých rodičia sú už starí s diagnózami ako demencia, či onkologickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom a ďalšími chronickými ochoreniami.

„Ak sú neformálni opatrovatelia ešte v produktívnom veku a pracujú, starajú sa o svojho blízkeho buď popri zamestnaní a v tomto prípade väčšinou nepoberajú žiadny príspevok,“ hovorí Katreniaková . „Alebo sa oňho starajú 24 hodín denne a táto starostlivosť je v rámci našich legislatívnych podmienok finančne podporovaná príspevkom na opatrovanie,“ vysvetlila. Európska komisia podľa nej v súčasnosti apeluje na to, aby sa každá krajina legislatívne zamerala aj na neformálne opatrovanie.

Aj na Slovensku nastáva úprava legislatívy a od júla boli prijaté čiastkové opatrenia, podľa ktorých sa zvýšia príspevky na opatrovanie. „Určite to však nie je dostatočné ani adekvátne tomu, ak opatrovatelia zostávajú doma 24 hodín denne,“ tvrdí Katreniaková.

Neformálni opatrovatelia sú podľa nej dlhodobo zaťažovaní a ohrození chronickým stresom. „Zároveň treba pamätať, že pokiaľ na nejaký čas odchádzajú z pracovného procesu kvôli tomu, že sa chcú postarať o svojho blízkeho, veľmi významne to ovplyvňuje ich socioekonomickú situáciu a sú považovaní za jednu z rizikových skupín z hľadiska ohrozenia chudobou,“ doplnila.

Ako dlhodobé riešenie vníma, aby opatrovatelia mohli popri starostlivosti o svojich blízkych aj pracovať, alebo ju kombinovať s ďalšími dostupnými terénnymi a ambulantnými sociálnymi službami. Za tie je však potrebné doplácať.