Dušan Cinkota o pobyte vo väzení: Musel som odpustiť sám sebe, že som sa tam dostal
Je známym hercom, ktorý svoju kariéru začínal aj v Radošínskom naivnom divadle a na toto obdobie spomína ako na jedno z najkrajších. Neskôr však prepadol drogám, ktoré ho nakoniec dostali až do väzenia. Momentálne sa snaží svoju kariéru naštartovať účinkovaní v chystanom seriáli Slovania.
BRATISLAVA 19. augusta - Mal sľubne rozbehnutú hereckú kariéru, experimentovanie s drogami ho však dostalo do väzenia. Dnes je späť, venuje sa svojej rodine a filmová sága Slovania môže byť jeho veľkým hereckým návratom. Hosťom talkšou KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bol herec Dušan Cinkota, ktorý spomínal na minulosť, herecké začiatky, ale aj na nepríjemný čas vo väzení, vďaka čomu to zvládol a čo má na pláne.
Ako vysvetľuje Dušan Cinkota, z úcty k životu musí povedať, že skúsenosť s drogami „stála" za to. „Nemôžem zatratiť vlastnú minulosť. Snažím sa z nej vyťažiť čo najviac pozitívneho a prospešného," vysvetľuje Cinkota svoj postoj pre Dobré noviny. V súčasnosti sa mu páči veta, ktorú počuje najmä od mladých - drogy sú len pre lúzrov. Ak sa totiž aj napriek tomu prísunu informácií, čo spôsobujú, vyberie niekto touto cestou, tak ho podľa Cinkotu plným právom možno označiť za lúzra.
Po páde Železnej opony a otvorení hraníc chcel podľa svojich slov nájsť odpovede na otázky o tom, čo tie drogy vlastne sú. „Nikde som nemohol získať také penzum informácií ako teraz,“ upresňuje Cinkota. Mladým odkazuje, nech o tom hovoria a pýtajú sa, pretože majú koho. „Ak sa aj napriek tomu rozhodnete ísť touto cestou, je to váš problém. Nesiete plnú zodpovednosť,“ hovorí herec a dodáva, že jeho generácia to mala ťažšie.
Podľa herca sú prvé momenty vo väzení hlavne o tom, že ste vstúpili do iného svetu a musíte sa zmieriť s tým, že istú dobu z neho nevyleziete. Väzenie je vraj kotol, v ktorom sa melie všetko zlé. „Treba sa naučiť tam žiť, všetko to tam zvládnuť a nezblázniť sa,“ tvrdí. Aby tomu predišiel, musí človek najskôr odpustiť sebe, čo trvalo niekoľko mesiacov, a potom aj ostatným.
Je vraj potrebné „uveriť, že tá láska funguje, že rodina ostane, že priatelia sa nezmenia a potom si dať za úlohu nezmeniť sa sám“. Lepší recept vraj nepozná. Ako Cinkota ďalej tvrdí, dôležitá bola najmä rodina a priatelia, ktorí zostali a pomáhali jeho manželke Zuzke psychicky aj finančne. Tá ho vo väzení mohla navštevovať raz do mesiaca.
Bežný deň sa vo väzení začínal budíčkom, rannou hygienou a odchodom do práce. „Pracoval som vždy na réžii. To sú väzni, ktorí zabezpečujú chod väznice,“ vysvetľuje a hovorí, že v podstate je jedno, kde robíte. Dôležité je vraj pracovať, aby ste mali príjem a režim. Aj práca mu pomohla zvládnuť to psychicky. Neskôr si vybojoval aj vychádzky, ako však tvrdí, bola to tvrdá drina, keďže sú až na otvorenom oddelení. „Za celý čas nesmiete spraviť jediný prúser,“ upozorňuje.
A ako sa k nemu vo väzení správali dozorcovia? „Ako ľudia. Ľudia sú všelijakí,“ zamýšľa sa. Hovorí, že sa k nemu správali väčšinou slušne a spravodlivo, hoci sa našli aj výnimky. Rovnako to bolo aj pri spoluväzňoch. Niektorí cítili potrebu „kopnúť si". „Väzenská stráž je dnes na vysokej úrovni,“ dodáva umelec.
Cinkotu momentálne až do konca jesene zamestnáva nakrúcanie seriálu Slovania. Ako hovorí, tímu je nesmierne vďačný za to, že dostal šancu. Ľudom odkazuje hlavne nasledujúce: „Verte sami sebe, rozhodujte sa podľa vlastného vedomia a svedomia, študujte a zhŕňajte informácie o všetkom, čo sa chcete dozvedieť, a najskôr rozmýšľajte a potom konajte. Ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz rež."
Viac o pobyte vo väzení, o drogách, ale aj o začiatkoch kariéry či súčasnom živote Dušana Cinkotu si môžete pozrieť vo videorozhovore.
