Prejav prezidentky Čaputovej v OSN: Najlepšou ukážkou vlastenectva je spolupráca
Hlava štátu kritizovala, že „máme vážne ťažkosti dohodnúť sa na nových pravidlách".
Bratislava/New York 25. septembra – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v prejave v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v utorok večer miestneho času zdôraznila potrebu rešpektovania pravidiel na medzinárodnej úrovni a vyzvala na boj proti klimatickým zmenám.
„Je dôležité si pripomínať, že ak jedna krajina oberie inú krajinu o územie, treba to nazvať okupáciou a nemýliť si to s mierovými aktivitami," vyhlásila. „Šírenie nenávisti alebo falošnej propagandy sa nesmie nazývať slobodou prejavu a použitie chemických zbraní proti nevinným občanom sa nesmie ospravedlňovať bojom proti terorizmu," upozornila Čaputová a dodala, že toto sú jedny z dôvodov pre budovanie silnej OSN.
Problémy dohodnúť sa na pravidlách
Kritizovala však, že „máme vážne ťažkosti dohodnúť sa na nových pravidlách". Týka sa to predovšetkým klimatických zmien, nových technológií, kybernetickej oblasti a umelej inteligencie. Kritike podrobila aj populizmus a uprednostňovanie národných záujmov pred „celosvetovým dobrom".
„A pritom najlepší spôsob ako byť vlastencom nespočíva v národnom sebectve, ale v spolupráci. Ako kľúčový problém tu vidím klimatické zmeny," povedala Čaputová s dôvetkom, že obzvlášť ju znepokojuje popieranie klimatických zmien.
„Vedecké dôkazy sú jasné: klimatická zmena je faktom a čas sa nám kráti. Ak však budeme konať hneď, môžeme znížiť emisie uhlíka v priebehu 12 rokov a udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia," uviedla prezidentka. „Ak môžeme byť úspešní na miestnej úrovni vďaka aktivistom a mimovládnym organizáciám, ak máme úspešné zelené firmy, prečo by sme to nemohli urobiť na celosvetovej úrovni?" pýtala sa v prejave Čaputová.
Plány Slovenska
Zopakovala svoje vyjadrenia z pondelkového klimatického summitu, kde účastníkov informovala o pláne Slovenska zatvoriť uhoľné bane na Hornej Nitre. Slovensko sa okrem toho zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Prezidentka poukázala na dôležitosť dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z parížskej klimatickej dohody a vyzvala na „ďalekosiahle zmeny" v spôsobe podnikania, výrobe energie, ale aj v životnom štýle.
Podľa nej si súkromné firmy začínajú uvedomovať, že investície do zelenej ekonomiky môžu byť „ziskové a ekonomicky racionálne", keďže takéto opatrenia vytvárajú nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta.
