V SNM otvorili výstavu Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia
Projekt vznikol pri príležitosti 100. výročia začlenenia územia Slovenska do štátu, v ktorom sa Slováci prvýkrát angažovali v pozícii štátotvorného národa.
Bratislava 25. septembra (TASR) - Výstavný projekt Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia otvorili v stredu v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Vznikol pri príležitosti 100. výročia začlenenia územia Slovenska do štátu, v ktorom sa Slováci prvýkrát angažovali v pozícii štátotvorného národa.
„Predstavuje neľahký zápas o spoločný štát i dnes prehliadaný podiel Francúzskej vojenskej misie na úspešnom priebehu nastolenia československej štátnej moci na území Slovenska," uvádzajú autori výstavy, ktorá osobitne sleduje významných aktérov doby a mesto Košice s okolím.
Autentické predmety historických osobností
Návštevníci v nej nájdu zbierkové predmety zapožičané z Východoslovenského múzea v Košiciach, Vojenského historického múzea - Múzejného oddelenia Svidník a Piešťany, archívne dokumenty Štátneho archívu v Košiciach, Slovenského národného archívu a ďalších kultúrnych inštitúcií. Zaujať ich môžu aj autentické predmety historických osobností, hlavných aktérov Francúzskej vojenskej misie, ktoré darovali vnuk generála Fouchera a vnučka generála Pellého.
Písal sa 28. október 1918, keď bolo na slovenskom území rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradené republikou s prívlastkom Československá. Štát Slovákov a Čechov však potreboval získať kontrolu nad územím krajiny. Problematické bolo Slovensko, ktoré nemalo stanovené hranice a vlády oboch nových maďarských republík sa ho nemienili vzdať.
Definitívnu hranicu ustanovil Trianon
Pôsobenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára sprevádzali problémy a Slovenská národná rada – najvyšší domáci politický orgán a druhé mocenské centrum, mala obmedzený vplyv. Územie Slovenska bolo preto potrebné najprv vojensky dobyť. Po stabilizácii spoločensko-politických pomerov v lete 1919 určila definitívnu československo-maďarskú hranicu až Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920.
Autori výstavy upozorňujú, že ovládnutie územia nového štátu a konsolidácia pomerov po skončení 1. svetovej vojny neboli v silách nastupujúcej politickej reprezentácie. Významnú pomoc v tomto smere poskytlo Francúzsko, ktoré disponovalo vojenskou silou, autoritou víťaznej mocnosti aj ambíciou stať sa hegemónom v geopolitickom priestore strednej Európy.
Významná vojenská misia
Na základe zmlúv zo začiatku roka 1919 začala v Československu pôsobiť Francúzska vojenská misia. „Bola rozhodujúcim vojenským činiteľom v čase začleňovania územia Slovenska do nového štátu. Mala tiež leví podiel na kreovaní podoby ozbrojených síl a ministerstva národnej obrany," podčiarkujú.
Výstavu Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska misia autorsky pripravili Miloslav Čaplovič z Vojenského historického ústavu Bratislava, Erik Dulovič zo Štátneho archívu v Košiciach a profesor Martin Pekár z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 2. februára.
