Archeologická sezóna Slovákov v Tell el-Retábí odkryla viaceré objavy

Bratislava 16. októbra (TASR) - Slovenská časť poľsko-slovenskej archeologickej misie sa koncom septembra vrátila z výskumu v Egypte. V lokalite Tell el-Retábí urobili slovenskí egyptológovia z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV) viacero nových objavov.

Vedci odkryli zásobovaciu cestu staviteľov pevnosti faraóna Ramesseho III., ktorý vládol zhruba v rokoch 1186/7 – 1155/6 pred Kristom, a časť hradby. „Preskúmali ďalší úsek priekopy patriacej k pevnosti z 13. storočia pred Kristom (19. dynastia). Objavili tiež stavby, silá a pece z 18. dynastie (16. – 14. storočie pred Kristom), pod ktorými sa zachovali budovy a hroby z Druhého prechodného obdobia (17. – 16. storočie pred Kristom)," uviedla Hucáková.

„Významným nálezom, ktorý posunul dejiny osídlenia lokality hlbšie do minulosti, bola kruhovitá stavba z nepálených tehiel blatovej malty. V jej výplni sa nachádzali črepy z konca Strednej ríše (približne z 18. storočia pred Kristom). Tie spolu s ďalšími objavmi nasvedčujú tomu, že osídlenie tellu trvalo minimálne 1700 rokov," povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Odborníci predpokladajú, že táto kruhovitá stavba s priemerom štyri staroegyptské lakte, čo je približne dva metre, mohla slúžiť ako studňa. Bola zahĺbená v štrkopieskových nánosoch. Geológovia a pedológovia predpokladajú, že na severe od osídlenia bolo jazero alebo mokraď. Odtiaľ by mohla voda presakovať do studne.

„Na Tell el-Retábí objavil pred niekoľkými rokmi studňu aj egyptský archeológ Mustafa Nureldín. Tá však bola o viac ako 1000 rokov mladšia ako objav slovenských egyptológov. Miesta napájania, studne a cisterny sú zmieňované v staroegyptských písomných aj obrazových dokladoch," uviedol Hudec.

Podľa výsledkov zo sezóny sa tiež zdá, že okolo 3700 rokov stará studňa či hydrologické podmienky vymedzovali aj severozápadné rozšírenie pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Zo siedmich odkrytých hrobov patrila väčšina deťom.