Bábätko, ktoré operovali priamo v brušku, oslávilo rok. U nás matku posielali na potrat, Švajčiari ho zachránili
Monike pomohli zlaté ruky švajčiarskych lekárov. Dnes má Maxim už 1 rok a je to veľmi živé dieťa. Hoci zdravotné problémy stále má, neberie žiadne lieky a rodičom robí obrovskú radosť.
BRATISLAVA 22. október - Monika mala obrovské šťastie. Vďaka pomoci lekárom v zahraničí sa jej podarilo priviesť na svet zdravé dieťatko. Hoci jej tehotenstvo prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácií, krvné testy odhalili problém. V ten deň sa začal boj o život nenarodeného synčeka, ktorému odhalili rázštep chrbtice. Lekár im odporučil prerušiť tehotenstvo, keďže existovala veľká pravdepodobnosť, že sa ich synček nenarodí zdravý. Budúci rodičia sa ale rozhodli bojovať.
Hľadali možnosti, ako svoje vytúžené dieťatko zachrániť. Vďaka trom slovenským lekárom sa dostali za hranice našej krajiny, kde chlapček podstúpil operáciu priamo v brušku svojej mamičky. Po náročných týždňoch sa Monika stala mamičkou krásneho a zdravého chlapca. Zlaté ruky švajčiarskych špecialistov zachránili jej bábätko. Mamička svojím príbehom dodala nádej všetkým rodičom, ktorí majú podobný osud. Malý Maxim prednedávnom oslávil 1 rok a šťastná mamička prezradila pre portál Dobré noviny, ako sa im dnes darí.
Ako sa má po roku váš malý chlapček?
Maxik sa má, na to všetko čo má za sebou, veľmi dobre. Je to veľmi živé dieťa, rád sa učí nové veci. Hlavne veľmi rád rozpráva, bľaboce a najradšej sa poriadne schuti smeje. Všetci nám tvrdia, že sa naučí skoro rozprávať. Hneď ako sa ráno zobudí, tak mu idú ústočká až do večera. Dokonca rozpráva aj zo sna (smiech). Rád opakuje jednoduché slová po druhých a napodobňuje mimiku dospelých. Každý sa nás pýta, či sa to dieťatko vie vôbec aj hnevať a plakať, pretože sa vždy na každého krásne usmieva. Tieto detičky s ochorením Spina Bifida sú veľmi vďačné a šťastné deti. Čo sa týka motoriky, sme pozadu oproti zdravým deťom. My s priateľom v tom ale nevidíme problém. Maxim nám aj v tomto dokazuje, že sa chce veľmi učiť. Dnes má jeden rok a dokáže sedieť, plazí sa po zemi a štvornožkuje dozadu. Veríme, že za krátky čas mu to pôjde aj dopredu. Na nôžky sa ešte nestaviame, lekári to ani neodporúčajú. Predpoklady lekárov hovoria, že by sa tak mohlo udiať keď bude mať približne rok aj pol. My sa však nemáme, kam ponáhľať, všetko má svoj čas, no keď sa konečne postaví na nohy, bude to pre nás ten najkrajší moment. S Maximom musíme cvičiť cviky z náročnej Vojtovej metódy, nie je to ľahké, častokrát sú tie cviky sprevádzané plačom. No vďaka nim je Maxim na tom tak, ako je. Veľmi mu tie cviky pomáhajú a cvičíme ich pod kontrolou fyzioterapeutky.
Už je celkom zdravý alebo má ešte nejaké zdravotné problémy?
Momentálne je Maxim po zdravotnej stránke na tom dobre. Neberie žiadne lieky, stále ho necievkujeme, teda močový mechúr naďalej funguje, ako má. Jediné, čomu sme sa nevyhli, je operácia, implantovanie shuntu do hlavičky. To je tzv. hadička, ktorá slúži na odtok mozgomiešneho moku z hlávky. Týmto deťom sa totižto môže hromadiť viac moku v hlávke, čo spôsobuje nárast mozgových komôr, čo bol náš prípad. Z odstupom času už ale Maxík ani nevníma, že má v hlavičke nejaký cudzí predmet. V ničom ho to totiž neobmedzuje, skôr naopak, pomáha mu to a to je hlavné. Keby môžeme, tak nášmu synčekovi veľmi radi darujeme úplné zdravie. Žiaľ, to ale nejde. Zatiaľ ešte nemáme vyhraté nič, na kontroly do Zürichu budeme chodiť až do Maximkovych 16-tich rokov.
Ako hodnotíte s odstupom času to, akú odozvu ste mali, keď o vašom príbehu písalo celé Slovensko?
Ľudia boli veľmi pozitívni a priali nám len to najlepšie. Ozývali sa nám ľudia, či už známi alebo aj úplne cudzí ľudia len preto, aby nám napísali ako veľmi nám držia palce, a že Maximko je úžasný. Nás to veľmi tešilo. My sme sa rozhodli, že budeme reagovať na ponuky článkov najmä preto, aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí. Aby mala každá rodina s podobným osudom nádej, že nie vždy všetko musí nutne skončiť zle. Myslíme si, že to splnilo účel a odozvy boli hlavne pozitívne. Dokonca boli medzičasom v Zürichu zoperované ďalšie maminy zo Slovenska, takže sme sa trochu rozrástli. Celkovo je nás už zo Slovenska osem a všetko sú to úžasné rodiny s úžasnými detičkami, a všetci dosahujú skvelé výsledky. Ôsma mamina je akurát v Zürichu v nemocnici, je po operácii a už len čaká na príchod dcérky.
Myslíte si, že pomohla informovanosť o vašom prípade na Slovensku, resp. niečo sa zmenilo v zdravotníctve?
To nevieme posúdiť. Lekári na Slovensku pristupujú k Maximkovi zodpovedne, ale nemyslím, že by to malo mať súvis s jeho diagnózou. Párkrát sa nám stalo, keď sme šli s Maxikom na nejaké vyšetrenie, tak lekári boli ohromení, nikdy o takejto operácii nepočuli a veľmi milo ich to prekvapilo a zaujalo až natoľko, že vyšetrenia vždy trvali o čosi dlhšie, pretože sme sa s lekármi zarozprávali objasňovaním celého priebehu fetálnej operácie (smiech). Záujem lekárov vnímame veľmi pozitívne. My navštevujeme pravidelne našich odborníkov v Bratislave na Kramároch, vždy keď máme u nich neurologické vyšetrenie a ich prístup hodnotíme vždy len najlepšie, či už ľudsky alebo odborne. To sú odborníci, ktorí nám navrhli a následne pomáhali dostať sa na operáciu v Zürichu. Sme im vďační za veľa.
