Firma zaviedla 5-hodinový pracovný čas. Zamestnanci sa však museli vzdať niekoľkých vecí

BIELFELD 20. novembra – V nemeckej konzultačnej spoločnosti Rheingans Digital Enabler pracujú zamestnanci len päť hodín denne. Šéf firmy Lasse Rheingans pre The Wall Street Journal povedal, že kratší pracovný čas zaviedli preto, aby zamestnanci mohli tráviť viac času so svojimi deťmi. Plat zamestnancov a počet dní voľna pritom zostal rovnaký. Síce teda ľudia pracujú menej, ale stále za rovnaký plat, ako keby vo firme sedeli plných osem hodín každý deň.

Efektivita musela ostať rovnaká

Ako sa hovorí, nič nie je zadarmo. Aby si firma udržala rovnakú efektivitu v kratšom čase, Rheigans prikázal svojim zamestnancom, aby sa počas práce vzdali telefónov a aby sa medzi sebou rozprávali čo najmenej. Žiadne debaty o počasí či tom, čo zamestnanci pozerali večer v televízii, by ste tu vo firemnej kuchynke nevideli. Zamestnanci firmy si môžu svoje e-maily pozrieť len dvakrát cez deň a akékoľvek pracovné stretnutia a porady môžu trvať maximálne 15 minút. 

Prečo nás telefóny rozptyľujú?

Štúdia University of Texas-Austin v roku 2017 zistila, že ak sú ľudia v rovnakej miestnosti ako akýkoľvek smartfón (aj ten, ktorý nie je zapnutý a nie je ich), ich základná inteligencia, pamäť a pozornosť sa znižujú. Vedci to vysvetľujú tak, že ľudia majú emocionálny vzťah k telefónom, čo ich rozptyľuje viac ako iné predmety každodennej potreby.

Kratší pracovný týždeň odporúčajú aj odborníci

Viacero firiem po celom svete skúša experiment so 4-dňovým pracovným týždňom. Nemecká firma je však prvá, ktorá sa rozhodla 5-dňový pracovný týždeň síce zachovať, ale so skrátenou pracovnou dobou. Výhody, ktoré prináša 4-dňový pracovný týždeň opisuje aj profesor psychológie Adam Grant z Wharton School v Pensylvánii. Ten sa už roky snaží presadiť svoj názor, že by štvordňový pracovný týždeň prospel zamestnancom aj zamestnávateľom.

Profesor je totiž presvedčený o tom, že zamestnanci by pracovali oveľa efektívnejšie a zamestnávatelia by preukázali, že si vážia osobný život svojich pracovníkov. Svoje argumenty odprezentoval na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. „Myslím, že máme niekoľko dobrých experimentov, ktoré poukazujú na fakt, že ak skrátite pracovnú dobu, ľudia sa dokážu lepšie sústrediť na svoju prácu a na to, čo robia. V konečnom dôsledku docielia to isté, no často s oveľa vyššou kvalitou a kreativitou. Rovnako tak sú oveľa lojálnejší voči spoločnostiam, ktoré sú ochotné im poskytnúť viac času pre súkromný život,“ vyjadril sa Grant.

Jeho tvrdenia a myšlienku podporil aj historik Rutger Bregman, ktorý použil príklady z histórie. „Po celé desaťročia, všetci veľmi dôležití ekonómovia, filozofi, sociológovia a všetci ostatní verili, že do 70-tych rokov budú pracovať čoraz menej,“ prezradil svoje argumenty Bregman. „V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia v skutočnosti veľkí podnikatelia zistili, že skrátením pracovného týždňa sa zamestnanci stávajú produktívnejšími. Henry Ford napríklad zistil, že ak by skrátil pracovný týždeň zo 60 hodín na 40 hodín, jeho zamestnanci by sa stali produktívnejšími, pretože by neboli vo svojom voľnom čase tak unavení,“ obhájil profesorovu teóriu na jednom konkrétnom príklade Bregman.

4-dňový pracovný týždeň skúšajú aj české firmy

Medzi prvé firmy, ktoré sa odhodlali túto príležitosť využiť, patrí podľa informácií Českej televízie napríklad firma Rodenstock. Zamestnanci pracujú o 2,5 hodiny menej, pričom z hodnotenia DEHOR vyplýva, že ich produktivita sa zvýšila takmer o tri percentá. Stihnú si tak oddýchnuť a v práci sú produktívnejší. Ďalším príkladom môže byť agentúra Sherpas, v ktorej si zamestnanci môžu okrem víkendu užiť aj voľný piatok.