Domáce násilie počas karantény rastie: Možno ste jediný, kto vie pomôcť vašej susedke, čo robiť v týchto prípadoch?
Dôležité je, aby obete násilia vedeli, na koho sa môžu obrátiť. Konať však môžu aj príbuzní, susedia či ktokoľvek, kto spozoruje násilie.
BRATISLAVA 30. apríla - V čase pandémie stúpa násilie páchané na ženách či domáce násilie vo viacerých krajinách. Ženy sú pod väčšou kontrolou, vo väčšej sociálnej izolácii a častokrát rezignujú. Prispôsobia sa situácii, pretože sú presvedčené, že sú vinné. Nemali by sme však zabúdať na to, že v týchto ťažkých situáciách potrebujú našu pomocnú ruku.
„Možno práve táto situácia pomôže viacerým ľuďom pochopiť, ako sa cítia obete násilia,“ hovorí pre Dobré noviny Andrea Tóthová, ktorá zabezpečuje činnosť Azylového domu Tamara.
Bezpečný plán a pomoc
V čase prísnych opatrení stúpa vo viacerých krajinách násilie páchané na ženách. Evidujete znížený počet telefonátov aj na Slovensku?
Táto situácia je neštandardná a násilie páchané na ženách či domáce násilie môže stúpať. Ženy volajú menej preto, že sú s násilníkom v jednej domácnosti a nevedia si nájsť bezpečné miesto, aby nám mohli zavolať. Sú pod väčšou kontrolou, vo väčšej sociálnej izolácii a okrem toho klesá v rodinách príjem, čo vyvoláva ďalšie napätie. Kontakty sú obmedzené, a preto nás nevyhľadávajú viac ako zvyčajne.
Dá sa povedať, že obete dlhodobého násilia v týchto situáciách už rezignujú?
Ak je násilie dlhodobé, ženy strácajú schopnosť brániť sa a hľadať cestu. Použijú všetku silu na to, aby mohli prežiť. Úplne sa prispôsobia situácii a hovoria si, že si to zaslúžia. Sú presvedčené, že sú vinné a keď neprechádzajú poradenstvom, nemajú podporu a potrebné informácie, nedokážu urobiť ďalšie kroky k potrebnej zmene.
Ako sa môžu v takýchto situáciách brániť, prípadne ako by mali postupovať?
Môžu si samy alebo s priateľkou pripraviť bezpečný plán, no najprv by mali vyhľadať pomoc, pretože je lepšie, keď sa niekoľkokrát porozprávajú s kompetentnou osobou. Potom sú schopnejšie urobiť rozhodnutie, no dôležité je, aby mali telefónne čísla, na ktoré môžu volať.
Na koho by sa mali obrátiť, keď potrebujú podať pomocnú ruku?
Môžu volať na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie, existujú taktiež krízové linky, poradne či krízové centrá pre týrané ženy. Tie, ktoré majú partnerov, ktorým nevadí, keď idú na nákup, by mali volať v čase, keď opustia domov. Partneri im zväčša nechajú telefón, pretože ich potrebujú kontrolovať. Ženy však musia myslieť na to, že si hovor musia vymazať. Môžu však zavolať aj na políciu a požiadať o vykázanie partnera.
Pozitívne kroky
Čo môžu robiť blízki, prípadne susedia, keď vidia, že niečo nie je v poriadku a žena je neustále s násilníkom doma?
Tí už podľa zvukov, ktoré počujú, vedia, čo sa približne v domácnosti deje. Môžu opakovane volať na políciu, no častokrát sa stane, že ženy popierajú násilie pred políciou, pretože sa pred partnerom boja o tom rozprávať. Susedia to potom už prestanú riešiť, pretože nevidia žiadny výsledok. Mali by sme však myslieť na to, že ženy si nedokážu pomôcť samy, potrebujú podporu rodiny, susedov či kamarátky.
Máte osobnú skúsenosť, ako postupuje v týchto prípadoch polícia?
Prednedávnom sme mali klientku, ktorá v zime utiekla z domu. Partner ju okrem iného ťahal za vlasy, no polícia nevyhodnotila, že by mohlo ísť o domáce násilie. Mohli jej však poskytnúť pomoc, dať jej kontakt na zariadenie, aby sa mohla porozprávať, no oni to vyhodnotili ako domácu hádku, pri ktorej sa nerobí záznam. Ten je však pre ženy nesmierne dôležitý, pretože ho potrebujú na ďalšiu obhajobu. Po apelovaní na políciu, že sme sociálne pracovníčky a v tomto prípade dochádza k násiliu, jej záznam dali, no bol veľmi všeobecný.
Nechcem však povedať, že polícia koná zle, no máme osobnú skúsenosť, že záznam v niektorých prípadoch nerobia, pretože to zaberie veľa času a policajti majú mnoho inej práce. Vyberú sa radšej jednoduchšou cestou, a to predstavuje obrovský problém na Slovensku.
Začiatkom apríla však Polícia Slovenskej republiky vyzvala na sociálnych sieťach nielen ženy, ale aj susedov, rodinných príslušníkov či kolegov obetí, aby dôverovali polícii a každý takýto prípad nahlásili.
Toto vnímam ako veľmi pozitívny krok. Možno práve táto situácia pomôže viacerým ľuďom pochopiť, ako sa cítia obete násilia. V dnešných dňoch sa o násilí hovorí omnoho viac a polícia má väčšiu účinnosť kontrolovať, ako sa správame a čo robíme. Možno sa otvoria dvere, ktoré sú len pootvorené, dokorán.
Napríklad ohrození ľudia vo Francúzsku môžu na situáciu upozorniť aj lekárnikov, pričom stačí vysloviť „heslo“ Masque-19. Môžu aj takéto kroky zabrániť ďalšiemu násiliu páchanom na ženách?
Ženám takéto heslá môžu pomôcť, sú jednoduché a ľahko zapamätateľné. Na druhej strane, je otázne, ako na takúto výzvu zareagujú.
Privítali by ste podobné heslá aj na Slovensku?
Je dobré používať spôsoby, ktoré sa v zahraničí osvedčili. Nemali by sme strácať čas hľadaním nových ciest. Napríklad v Nemecku nefungujú azylové domy, pretože majú také opatrenia, že násilník je vykázaný z domu a žena ostáva v domácom prostredí, čo je pre ňu omnoho lepšie.
