Klimatológ: Sucho môže byť oveľa vážnejšie a kritickejšie ako korona. Už toto leto možu byť u nás teploty nad 40 stupňov
Nový koronavírus odhaľuje našu zraniteľnosť. Zároveň je to však príležitosť lepšie pochopiť a brať vážnejšie aj niektoré ďalšie súvislosti našej zraniteľnosti, najmä s klimatickými zmenami.
BRATISLAVA 16. mája – Nový koronavírus odhaľuje našu zraniteľnosť. Zároveň je to však príležitosť lepšie pochopiť a brať vážnejšie aj niektoré ďalšie súvislosti našej zraniteľnosti, najmä s klimatickými zmenami. O tom, ale aj o paralelách týchto kríz v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom rozprával klimatológ Jozef Pecho.
Ten prirovnáva súčasný stav k situácii s klimatickou zmenou. „Globálne otepľovanie, resp. klimatický systém nás dostáva do pozície, ktorá nás môže o niekoľko desaťročí zasa dostať do úplne iných klimatických podmienok, než na aké sme boli zvyknutí a na ktoré sme mali adoptované poľnohospodárstvo,“ uviedol pre Dobré noviny.
Pecho tvrdí že koronavírus je kríza, ktorá možno o pár mesiacov či o rok odznie, no klimatická zmena tu bude stále. „Má tendenciu amplifikovať, to znamená zhoršovať všetky následné krátkodobé krízy. Všetky ďalšie koronakrízy, alebo iné finančné, ekonomické, akékoľvek ďalšie krízy, ktoré prídu do nových fyzikálnych podmienok budúcej klímy, budú mať pravdepodobne horšie a citlivejšie dopady,“ myslí si klimatológ.
Paralela kríz
Všimol si aj paralelu so súčasnou koronakrízou. „V prípade koronavírusu sa na počiatku zdalo, že pokiaľ sa zavrú hranice, tak sa probém vyrieši. Klimatická kríza však nepozná hranice,“ vysvetľuje. Klimatická zmena sa odohráva vo veľmi kontinuálnom prostredí atmosféry a pôsobí na nás všetkých.
„Varovné signály prichádzajú zo všetkých smerov. Stačí sa pozrieť na okolité krajiny," myslí si odborník. Poukazuje najmä na Česko, ktoré už roky bojuje s extrémnym suchom: „My tiež na Slovensku zažívame veľmi zvláštnu následnosť rokov, ktoré sú nielen mimoriadne teplé a extrémne z hľadiska počasia, ale nakoniec tiež zažívame sucho, ktoré bude problematické aj tento rok.“
V súčasnej koronakríze s potravinami a vodou problém nebol, v prípade dlhodobejšieho problému sucha však môže nastať: „Táto kríza môže byť pre nás niekoľkorádovo vážnejšia a kritickejšia.“ Pecho ale zároveň dodáva, že by muselo nastať niekoľko rokov extrémneho sucha za sebou, aby to položilo európsku ekonomiku na lopatky.
Podľa neho tento rok svojím vývojom pripomína iné suché roky z histórie, napríklad 2003 a 2007, pričom ten druhý bol sprevádzaný aj extrémne vysokými teplotami v lete. Pokiaľ v nasledujúcich týždňoch nepríde viac zrážok, aj toto leto môže byť teplotne vysoké a môžeme dokonca atakovať historický teplotný rekord, čo je v súčasnosti 40,3 stupňa Celzia. „Treba sa pripraviť aj na takúto krajnosť počasia,“ hovorí.
V pláne vlády chýba konkrétnosť
Programové vyhlásenie vlády je v kapitole venovanej ŽP obsažné, ale keď sa človek dopodrobna začíta do jednotlivých krokov, chýba tam konkrétnosť toho, ako a kedy chceme napríklad dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, myslí si Pecho.
„V mnohých veciach (pokiaľ ide napríklad o to sucho) je tam veľmi pozitívna zmienka o tom, že chceme ísť cestou riešení, ktoré sú tzv. prírode blízke – viac podporovať prirodzené vodozádržné opatrenia v krajine,“ hovorí, no dodáva, že veľmi sa nedočítame to, ako sa vláda chystá v najbližších 4 rokoch bojovať so suchom.
Klinček do rakvy civilizácie
Vyzerá to však, že ľudia začínajú brať klimatické zmeny vážnejšie. Klimatológa prekvapili výsledky ankety, ktorá v Česku prebehla už počas koronakrízy - „Pandémia koronavírusu si určite nezaslúži bagatelizovanie, je to veľmi vážna situácia, ale mnohí ľudia si uvedomujú, že máme tu aj oveľa vážnejšie problémy, ktorým sa treba tiež venovať,“ myslí si a dodáva, že klimatická zmena je tu stále. Odsúvanie jej riešenia považuje za veľmi nezodpovedný prístup.
„Problém je, že každá ďalšia krátkodobá kríza, ktorá sa bude zdať oveľa vážnejšia než klimatická zmena, bude prichádzať do oveľa chudobnejšieho prostredia. A tí ľudia v tomto prostredí budú pravdepodobne konať veľmi nepredvídateľne,“ pripomína.
Ide tak o veľký otáznik a súčasne aj o výkričník do budúcnosti: „Klimatická zmena môže pri koronakríze, ktorá príde možno o dvadsať rokov, spôsobiť, že to bude posledný klinček do rakvičky našej civilizácie.“
Viac počúvame odborníkov
K suchu a o tom, že sa môže každým rokom zhoršovať, sa vyjadrovali slovenskí a českí klimatológovia už pred tridsiatimi rokmi, vtedy ich však podľa Pecha politici veľmi nepočúvali a pripomína, že niektorí klimatológovia preto boli doslova na smiech. Politici na to už vraj začínajú reagovať, hoci nie úplne dostatočne.
Ako tvrdí klimatológ, ľudia začali aj z dôvodu koronavírusovej krízy viac počúvať odborníkov. „Ja si myslím, že sa tak už deje. Už v priebehu posledných dvoch rokov je tá karta z tohto pohľadu na druhej strane," vraví a dodáva: „Ľudia si začínajú všímať, že tá klíma už nie je to, čo bývalo, a predstavuje pre nás určité riziko a nebezpečie."
Jozef Pecho zároveň verí, že po tejto krátkodobej kríze začnú ľudia uvažovať viac nad svojim životným štýlom a prioritami. „Tu sa krásne odráža možno aj to, že niečo zlé je na niečo dobré. Pevne verím, že toto bude veľká lekcia aj pre tú globálnejšiu krízu, ktorá súvisí s klímou," dodáva.
Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.
