Expriateľ ju polial kyselinou, bojovala o život a oslepla: Aj keď Martine ostali jazvy na tretine tela, pomáha najzraniteľnejším
Napriek osudu sa nevzdala a dnes pomáha druhým. — Foto: Instagram/martina_burn_fighters,burnfighters
Martina bola do svojich 25 rokov ako ostatné dievčatá. Zvedavá a dychtiacia po tom, čo jej život prinesie. Všetko zmenil jeden moment. Jej silný odkaz môže pomôcť zraneným na tele aj duši, aj tým, čo chcú takýmto ľudom pomôcť.
PLZEŇ 25. júna – Má 32 rokov a pred niekoľkými rokmi si prešla hotovým peklom. Na Martinu Půtovú vylial bývalý priateľ kyselinu, následkom čoho bojovala mladá žena 14 dní o svoj život.
Okrem drastického zážitku si odniesla duševné, ale aj fyzické jazvy. Tie druhé - poznačili tretinu jej tela. Napriek tomu dnes pomáha ľudom, ktorí okúsili na vlastnej koži podobný osud ako ona sama. Jej snahu nedávno vyzdvihla aj Nadácia Olgy Havlovej.
Život sa jej otočil v mladom veku
Naraz sa jej začal svet kúsok po kúsku rozpadávať.„Predným som bola dosť aktívna, mala som veľa koníčkov. Naraz sa všetko zmenilo. Navyše, musela som skoro stále ležať. A len som čakala, až niekto príde, vezme ma aspoň na chodbu a vytrhne ma z toho príšerného stavu,“ opísala vtedy Martina svoju „nočnú moru“ pre portál idnes.cz.
Jej stav bol vážny. Martina bojovala v nemocnici o život a ako uviedol aj český portál, mladá žena utrpela poranenia, ktoré ju bezprostredne ohrozovali na živote. „Má popáleniny na tvári a žieravina ju zasiahla taktiež na horných a dolných končatinách,“ vyjadrila sa vtedy o mladej žene hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Plzni.
„Do tej doby som bola mladé dievča a celkom pekné dievča. Mala som priateľa, prácu, veľa záujmov. Zaujímala som sa o prírodu, kultúru, módu, rada som športovala. Taktiež som plánovala budúcnosť. O to som v jednej chvíli prišla,“ vyjadrila sa po niekoľkých rokoch od incidentu pre projekt Burn Fighters, ktorý pomáha ľudom s popáleninami, a ktorý pomohla Martina založiť.
Pol roka v nemocnici, na tvári mala veľkú chrastu, nemohla jesť ani piť
Ako uviedla Martina, prekonala úraz, pri ktorom utrpela popáleniny tretieho stupňa na celej tvári, rukách, nohách, pažeráku a žalúdku. „Prvých štrnásť dní som bojovala o život. A potom som ďalšieho pol roka strávila v nemocnici.“
Priznáva, že si spočiatku vôbec neuvedomovala, čo sa vôbec stalo a čo všetko ju čaká a čo vôbec tie popáleniny znamenajú.
„Na tvári ma zvierala veľká chrasta a všade som mala obväzy. Nemohla som jesť a piť, ale myslela som si, že ma doktori v nemocnici vyliečia a že pôjdem domov zase v poriadku a že budem úplne zdravá. A hlavne, že budem vyzerať tak ako predtým. Postupne som ale s hrôzou začala zisťovať realitu,“ priznala sa pre projekt Burn Fighters.
Liečila sa niekoľko rokov. Najprv podstúpila transplantáciu celej tváre, pričom nasledovali ďalšie a ďalšie zákroky. „Keby som vedela, čo všetko budem musieť pretrpieť, asi by som to vzdala.“
Vrátila sa naspäť k rodičom, no bála sa vychádzať na ulicu, mala strach z reakcií ľudí. Martina však bojovala aj s vlastným telom. Po všetkých operáciách si musela dávať pozor, aby sa jej rany nezapálili, a preto si musela na tvár prikladať špeciálnu masku, v ktorej sa ťažko dýchalo. Ruky a nohy po popáleninách sa zase neobišli bez návlekov.
V ťažkom „vnútornom boji“ jej pomohla rodina, ale aj psychológ. „Keby nebolo môjho psychológa, nebola by som tam, kde som dnes. Ľudia by sa za to, že vyhľadajú odborníka, nemali hanbiť,“ myslí si.
Martina neostala nečinná a postupne sa začala otvárať aj svojmu okoliu. Začala hľadať všetky dostupné informácie o jazvách a o tom, ako sa o ne starať. Prvé výsledky sa časom dostavili. Mohla otvoriť konečne ústa a opäť sa jej začal vracať do rúk cit – prišli prvé pohyby rúk.
Napriek tomu, že je na invalidnom dôchodku, má veľkú chuť pracovať. Nezlomná bojovníčka sa naučila pracovať na počítači a je držiteľkou masérskeho kurzu pre nevidiacich. Dnes pracuje na polovičný úväzok.
Životom skúšaná žena sa rozhodla, že bude pomáhať iným. Stala sa spoluzakladateľkou vyššie spomenutého projektu s názvom Burn Fighters, v ktorom ukazuje, že s jazvami sa žiť dá a ona je toho živým dôkazom.
Príspevok, ktorý zdieľa Martina Putova (@martina_burn_fighters),
Chcete pomôcť? Počúvajte, neľutujte a neposudzujte
Napriek tomu zvláda Martina aj po niekoľkých rokoch vnútorný boj. „Aj po piatich rokoch delím svoje sny na horšie a lepšie. Niekedy je mi fajn a niekedy to za nič nestojí. Veľmi mi pomáha o svojich pocitoch hovoriť a hlavne sa netváriť, akože mi nič nie je. Často sa mi stáva, že sa hrám na hrdinku. Nechcem sa priznať, že sa cítim zle. Nechcem zlou náladou obťažovať svoje okolie, ale potom je to, samozrejme, len horšie. Je fajn mať niekoho, kto vás pochopí, komu môžete narovinu povedať, že sa necítite dobre,“ vyjadrila sa pre svoj projekt.
Martina má svoj recept, ako pomôcť ľudom, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii. „Najhoršie spojenie, ktoré jednoducho nechcete v pocitoch smútku počuť, je: To bude dobré - vždy som hovorila, ako môže vedieť, že to bude dobré, keď nie je v mojej situácii a netuší, ako zle sa cítim? Je fajn dať druhému najavo, že ste tu pre neho, že keď bude potrebovať, môže vám povedať, čo ho trápi. A že jeho stav neberie na ľahkú váhu. Ľahký totiž nie je ani trochu. Preto ten pocit, keď vás niekto len vypočuje bez posudzovania alebo ľutovania, je k nezaplateniu,“ dodáva.
Jej snahu pomôcť ľudom si všimol aj Výbor Dobrej vůle – Nadácie Olgy Havlovej, ktorý spoluzakladateľku tamojšieho projektu ocenil.
