Kemp i chatová osada pri Manínskej tiesňave kedysi praskali vo švoch
Manínska tiesňava alebo Manínska úžina, ako najužší skalný kaňon na Slovensku nazývajú domáci, bola pred verejnosťou doslova ukrytá až do konca 19. storočia.
„V roku 1964 vyrástlo neďaleko kempingu desať štvorlôžkových chatiek, na prelome desaťročí postavili pri autokempingu kúpalisko, v roku 1978 vyrástli prvé dva zruby a postupne tam vtedajší Zväzarm postavil chatovú oblasť so špičkovou reštauráciou, recepciou a potrebnou infraštruktúrou a službami," zaspomínal si Belás.
Turistický boom a jeho koniec
Turistický boom zažila Manínska tiesňava v 70. a 80. rokoch, keď bol autokemping preplnený stanmi, klientelu tvorili najmä východní Nemci, Česi, Poliaci, ale lokalitu s obľubou navštevovalo napríklad množstvo Holanďanov. Lákali ich okolitá príroda, prírodné pramene s kyselkou a fauna a flóra, akú inde vidieť nemohli.
V súčasnosti je podľa Belása prakticky všetko vrátane reštaurácie zatvorené, budovy chátrajú a návštevníci, ktorých stále chodí do Manínskej tiesňavy množstvo, si vlastne ani nemajú kde dať nejaké občerstvenie, nehovoriac o ubytovaní.
Po Nežnej revolúcii sa objavili problémy s pozemkami, turisti z NDR, Poľska, ale i Česi sa začali orientovať viac na západ a dovtedy jedno z vyhľadávaných turistických centier Považia osirelo.
Symbolický cintorín obetí hôr
I v súčasnosti navštívia Manínsku tiesňavu tisíce turistov ročne, no ich výlety sú väčšinou jednodňové. Čo sa v porovnaní s minulosťou nezmenilo, je záujem horolezcov, ktorým okolité skaly ponúkajú náročné skalné výstupy.
Ešte pred niekoľkými rokmi ožívali kemping a chatová osada raz do roka počas veľkolepých motozrazov, i tie sú už však minulosťou. Čo prežilo, je jeden z najstarších turistických pochodov Jilemnického jarná 25-ka, ktorý má za sebou už viac ako štyri desiatky ročníkov a každoročne sa na tri trasy vydajú tisícky milovníkov turistiky.
Jedným z najnavštevovanejších miest Manínskej tiesňavy je symbolický cintorín obetí hôr. Nielen tých v okolí tiesňavy. Horolezcov z Považskej Bystrice a okolia, ktorí tragicky zahynuli v horách na Slovensku i v zahraničí, pripomínajú desiatky pamätných tabuliek umiestnených na skalách. Niektorí pamätníci hovoria, že cintorín je symbolický i pre zašlú slávu niekdajšej turistickej mekky stredného Považia.