V Zimbabwe chránia slony pred pytliakmi ženské strážkyne. Sú nepodplatiteľné a majú inštinkt, ktorý nič nenahradí
Ženy Akashinga nasadzujú vlastné životy, aby slony chránili pred pytliakmi. Prírodu milujú ako svoju rodinu, sú nepodplatiteľné a nevedia, čo je strach.
ZIMBABWE 19. augusta - Akashinga znamená v jazyku Shona „odvážna“. Presne také sú strážkyne Akashinga v parku Phundundu Wildlife Area v údolí rieky Zambezi v Zimbabwe. Na tomto území kedysi prekvitalo pytliactvo, až kým neprišli ženy – strážkyne.
„Je to jedno z najnebezpečnejších povolaní. Niektoré z vás zomrú. Budete tam vonku stáť oproti ozbrojeným mužom. Budú odhodlaní zabiť slony alebo hocikoho, kto im bude stáť v ceste. Jedinou vecou, ktorá im bude stáť v ceste, budete vy,“ prihovára sa odhodlaným ženám tvárou tvár v reportáži National Geographic bývalý austrálsky vojak Damien Mander, ktorý ich školí.
Najsilnejšia armáda
Aj napriek hrozbe, že ide o nebezpečné povolanie, každá jedna z nich prichádza na náročný mentálny a fyzický tréning s najväčším nasadením.
„Tak dlho sme boli oslepení našimi egami, že sme nevideli tú najsilnejšiu armádu v prírode, ktorou je ženský inštinkt chrániť,“ hovorí Mander. Pre väčšinu zúčastnených žien je nebojácnosť prirodzená, keďže si prešli ťažkými životnými skúškami. Boli svedkami veľkého utrpenia, ale aj obeťami domáceho násilia.
Príroda ako rodina
Petronella Chigumbura je samoživiteľkou dvoch detí. Bola medzi prvými 16 strážkyňami, ktoré sa do projektu zapojili. Vynikala svojimi schopnosťami. Dnes pomáha s tréningom a výberom nových strážkyň.
„Tak, ako milujem svoje deti, tak milujem aj divokú prírodu, pomohlo mi to vytvoriť si silné puto so zvieratami. Ženy Akashinga žijú s prírodou ako s rodinou. Máme materské, starostlivé srdce,“ tvrdí Petronella.
„Nechcem vidieť žiadne násilie páchané na zvieratách,“ povedala. Dodala, že raz musela zatknúť aj jedného svojho príbuzného: „Nemala som inú možnosť. Mojou najvyššou prioritou je ochrana divokej prírody.“
„Zvieratá sa nás najskôr báli, keď sme ich začali chrániť. Mysleli iba na to, že ich zastrelíme. Nemali by trpieť alebo cítiť bolesť kvôli našim potrebám a želaniam. Majú tiež estetickú, prírodnú a umeleckú hodnotu. Pripadajú mi také krásne. Teraz sa už v našej prítomnosti zvieratá cítia bezpečne a máme s nimi silné puto,“ povedala Auxillia Hoto, jedna zo strážkyň, ktorej nevydarené manželstvo bolo poznačené násilím.
Nepodplatiteľné
Strážkyne to nemajú jednoduché. Stretávajú sa aj s nepochopením. „Niektorí nám hovoria, že my, ženy, ich nedokážeme zatknúť, hovoria nám, že nám spália dom, znásilnia či zničia rodinu,“ priznala Petronella.
Mander si napriek tomu za strážkyne vyberá výhradne ženy. Väčšinou si so zbraňou v ruke predstavíme muža. Mander, prirodzene najprv testoval schopnosti miestnych mužov. Roky výcviku mužských strážnikov ho priviedli k poznaniu, že ženy sú pre tento druh práce oveľa vhodnejšie. Školí ich rovnako ako mužov.
Hovorí, že šanca, že ženy podplatia pytliaci, je oveľa nižšia. Taktiež sa overili ako viac efektívnejšie v deeskalovaní situácií, ktoré by mohli ľahko vyústiť do násilia. Navyše, až 90 percent príjmov, ktoré ženy dostanú v rozvojových krajinách, prúdi priamo k ich rodinám. Na porovnanie, v prípade mužov je to iba 35 percent, uvádza portál Shared.
